u ministerstva ako jeho sekcia. Nie je dôležité, či formálne vznikne k 1. júlu, alebo k 1. októbru,“ povedal minister Simon. Agentúra bude Slovensku vyplácať povstupovú pomoc, napríklad priame platby alebo platby zo štrukturálnych fondov únie.
Podľa hovorkyne ministra Kataríny Czajlíkovej musí platobná agentúra formálne vzniknúť „dňom vstupu do Európskej únie, čo je jediný termín, ktorý musíme dodržať. Agentúra nemôže vyplácať platby z Bruselu, pokiaľ nie sme jej členom“.
Projektový manažér delegácie Európskej komisie na Slovensku Daniel Ács upozornil, že Slovensko mešká s budovaním kontrolného systému IACS, čo ohrozuje čerpanie priamych platieb po vstupe. To ovplyvňuje aj rozhodovanie, či bude Slovensko aplikovať takzvanú plnú, alebo zjednodušenú schému priamych platieb. Zjednodušená schéma sa vypláca v závislosti od veľkosti podniku v hektároch, plná schéma sa počíta okrem hektárovej výmery aj napríklad podľa počtu zvierat v podniku. „Z hľadiska objemu peňazí je to to isté, spôsob výpočtu je iný a závisí od počtu hektárov. To by znamenalo určité uprednostnenie poľnohospodárov rastlinnej výroby, bude to menej výhodné pre poľnohospodárov zameraných na živočíšnu výrobu,“ povedal Ács.
Ministerstvo v minulosti čelilo kritike za nízke čerpanie peňazí z predvstupového programu SAPARD, ktoré za roky 2000 a 2001 dosahuje spolu 31 percent z vyše 37 miliónov eur. V súčasnosti sú podpísané tri dohody za roky 2000 až 2002 v objeme okolo 18 miliónov eur, posledná dohoda na rok 2003 v hodnote 19,7 milióna eur čaká na schválenie úniou.
Slovensko má dosiaľ akreditovanú menej ako polovicu opatrení, podľa ktorých sa vyberá účel podpory. Peniaze dnes idú napríklad na investície do sektora hydiny, ovocia, zeleniny, na zlepšovanie spracovania a predajnosti výrobkov, agroturistiku, lesné hospodárstvo alebo pozemkové úpravy. V júni očakáva minister akreditáciu zvyšných opatrení a SAPARD prijíma žiadosti už na všetky opatrenia.
„Časový sklz vznikol vinou predchádzajúceho vedenia ministerstva, veľký záujem podnikateľského prostredia je pri investíciách do sektorov hovädzieho dobytka, hydiny a ošípaných, po akreditácii očakávam do konca roka predloženie 450 projektov a čerpanie prostriedkov na 90 až 97 percent,“ povedal minister.
Podľa Ácsa nie je pri SAPARD-e rozhodujúce len percento vyčerpaných peňazí, ale to, že ľuďom „otvoril oči“. „Hoci ide o náročnú byrokratickú prácu, je to nesmierne dôležitý nástroj na prípravu roľníkov na využívanie štrukturálnych fondov. SAPARD pomáha zmodernizovať poľnohospodárstvo a pripraviť potravinárstvo na náročné technologické, hygienické a environmentálne normy únie,“ povedal Ács.
JOZEF GRYGA
