V júni začne platiť nariadenie ministerstva životného prostredia, ktoré dopĺňa zákon o ochrane prírody. Ten určuje, aké činnosti sa v chránených územiach môžu vykonávať. Väčšina obmedzení sa vzťahuje na prírodné rezervácie a podľa Viliama Stockmanna z ministerstva dostanú asi 90 percent všetkých kompenzácií lesníci.
Kompenzácie sa môžu vyplatiť aj za obmedzenie pasenia dobytku a oviec, kosenia lúk, využitie vôd, obmedzenia ťažby v baniach a len vo veľmi malom množstve za obmedzenie využitia ornej pôdy.
Ministerstvo životného prostredia má tento rok na kompenzácie 10 miliónov korún, čo podľa Viliama Stockmanna stačí pre dvoch, najviac troch žiadateľov. Už dnes na jeho stoje leží takmer 20 žiadostí a budú pribúdať. „Čo bude nasledovať? My peniaze nebudeme mať, žiadatelia nás dajú na súd, my spor prehráme a ministerstvo bude musieť vyčleniť na ich uspokojenie peniaze, ktoré má na iné veci.“
Chránené územia vznikali u nás najmä v čase komunizmu a na pozemkoch, ktoré štát zobral súkromným vlastníkom. Sťažovať sa nemal kto. Po roku 1989 sa pozemky vlastníkom vracali. Povinnosť zaplatiť im kompenzácie by mohla spôsobiť, že sa niektoré chránené územia zrušia. „Neprajníci ochrany prírody hovoria, že na svoju rozlohu máme veľa chránených území. Ale takto sa to nedá merať,“ hovorí Stockmann. Slovensko má totiž veľmi rôznorodú prírodu. V budúcnosti by sa mohlo stať, že by sme chránili iba to, na čo sa nájdu peniaze.
Vo svete aj v EÚ sa namiesto vyplácania kompenzácií využíva častejšie iný spôsob - vykúpenie pozemkov od súkromných vlastníkov.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
