Happy Sindane sa nedávno prihlásil na polícii v Južnej Afrike a tvrdil, že celé roky bol otrokom v černošskej rodine. Rozprával, že si pamätá sa svojich bielych rodičov, od ktorých ho uniesla slúžka. Tento pondelok súd v Bronkhorstspruite označil za nepravdepodobné, že je beloch. FOTO - REUTERS
Hoci výsledky testov DNA budú známe až 17. júna, z dôverných policajných zdrojov v Juhoafrickej republike prenikajú informácie o tom, že Happy Sindane celkom určite nie je Slovák, dokonca ani beloch a možno ani otrok černošskej rodiny, za ktorého sa vydáva od minulého pondelka.
K takýmto záverom v stredu dospel vyšetrovací sudca Martinus Kruger. Odvolal sa pritom na odborné posudky, výpovede svedkov a osobný pohovor s chlapcom. Neverejné pojednávanie oblastného súdu v meste Bronkhorstspruit pri Pretórii malo pôvodne určiť Happyho vek na právne účely.
Chlapec, ktorého podľa jeho verzie ako šesťročného v roku 1991 z belošskej domácnosti uniesla černošská pestúnka, polícii, médiám a súdu tvrdil, že má osemnásť rokov. Porota lekárov, psychológov a súdnych znalcov ho na základe komplexnej lekárskej prehliadky a psychotestov označila za šestnásťročného.
Polícia pri overovaní Happyho príbehu vypočula desiatky svedkov vrátane jeho „adoptívneho“ starého otca Koosa Sindaneho. Väčšina výpovedí údajne popiera chlapcovu verziu o otroctve v černošskej rodine. Happy podľa nemenovaného vyšetrovateľa zlyhal aj v krížovom výsluchu a „polícia mu už neverí ani slovo“.
Sudca neplnoletého chlapca dočasne zveril Jednotke na ochranu dieťaťa (Child Protection Unit - CPU) pri juhoafrickej polícii. O jeho ďalšom osude sa rozhodne 17. júna, keď súd prejedná porovnávanie testov DNA Happyho a piatich matiek, ktoré sa k nemu postupne prihlásili prostredníctvom polície a médií.
Slovenská pobočka Interpolu, ktorá zastupuje jednu z matiek, stále dúfa, že Happy Sindane by mohol byť od roku 1988 nezvestným Ľubošom Bednárom z Púchova. Podľa nemenovaného zdroja z ústredia juhoafrickej polície je už dnes jasné, že práve táto rodina z výsledku vyšetrovania zažije najväčšie sklamanie.
„Ten chlapec je farebný,“ tvrdí zdroj vzhľadom na chlapcovu lekársku správu, na ktorú sa až do odvolania vzťahuje informačné embargo. V nej sa negroidné charakteristiky uvádzajú v súvislosti so stavbou Happyho chrupu, jeho pigmentáciou, kvalitou vlasov a artikuláciou.
„Jeho otec bol s najväčšou pravdepodobnosťou beloch, matka bola farebná alebo dokonca černoška,“ uvádza sa v správe. Zdroj na vysvetlenie dodáva, že určovanie rasy v sporných prípadoch je v juhoafrických nemocniciach bežná prax aj po páde apartheidu, odkedy sa vykonáva len na štatistické účely.
Slovenským Interpolom deklarovaná 90-percentná istota chlapcovej identity podľa tohto zdroja nebola „najšťastnejšia“. Opierala sa o porovnávanie prvých fotografií publikovaných v médiách a o analýzu Happyho vystúpenia v juhoafrickej televízii, ktoré neskôr prebrala aj slovenská televízia Joj.
„Odborníci, ktorí porovnávali fotografie, osobne sa s chlapcom nikdy nestretli,“ upozorňuje zdroj. K začiatočnému optimizmu podľa neho prispeli aj juhoafrickí odborníci, ktorí „Ľubošovo materské znamienko omylom identifikovali s Happyho pigmentovou škvrnou“. Podcenená vraj bola aj rozdielna farba očí.
Juhoafričanov podľa iného zdroja blízkeho pretórijskej centrále Interpolu najväčšmi šokoval laxný prístup slovenskej strany k informačnému embargu, na ktorom údajne sama trvala. Medializované špekulácie pracovníkov slovenského Interpolu vraj zbytočne zvýšili nádeje rodičov a ohrozili chlapcovu bezpečnosť.
Happyho prípadom sa na pretórijskom Interpole zaoberá ten istý vyšetrovací a administratívny tím, ktorý v JAR v rokoch 2000 - 2002 pátral po bývalom šéfovi SIS Ivanovi Lexovi a vlani v júli asistoval pri jeho zadržaní a vydaní na Slovensko. Medzi Pretóriou a Bratislavou sa tak vraj konala pracovná komunikácia „ako za starých čias“.
ROMAN LIPTÁK, Pretória
