Jan Hrušínský
Hrám, že nemám trému
Dobrý princ z rozprávok, starší z bratov v hite Muj brácha má príma bráchu, herec pražských divadiel ABC a Bez zábradlí, titulná postava filmu Ceremoniář - to je len krátky sumár najznámejších úloh najmladšieho z rodu, za ktorým stojí istý Rudolf Bohm, divákom známy pod pseudonymom Rudolf Hrušínský. Dnes nie je do českej filmovej histórie zapísaný len sám otec, ale spoločnosť mu tam robia aj synovia Rudolf a Jan. Jan Hrušínský pokračuje v otcových šľapajách a darí sa mu. O svojej profesii a rodine, ktorá mu s manželkou-herečkou Miluší Šplechtovou a ich tromi deťmi funguje už dlhé roky, porozprával pre TV oko.
Keď umrel váš pán otec, vraj ste po ňom prebrali žezlo v rodine, ale aj v bravúrnych hereckých výkonoch. V čom sa skutočne ponášate a v čom ste odlišní?
To je od vás pekné, že to hovoríte. Teší ma to, ale dovoľte, aby som to nebral až tak vážne. Po otcovi som určite zdedil pocit až prehnanej zodpovednosti za to, čo robím. Divadlom som rovnako "chorý" ako bol kedysi on a rovnako ako jemu, aj mne sa už dnes občas darí hrať na javisku, že som pokojný, že nemám trému a nič ma len tak nerozhádže. Pritom ma, rovnako ako jeho, rozčuľuje povrchnosť a nedbalosť, ktoré dnes vládnu v divadlách. A nielen v divadlách.
Je výhodou alebo handycapom byť najmladším v rodine?
Najmladší v rodine som bol pred štyridsiatimi šiestimi rokmi, takže si už na to pri najlepšej vôli nespomínam.
Kedy sa pohádate s manželkou, kedy s bratom a kedy sám so sebou?
S Miluškou sa nehádame takmer vôbec, brat sa háda od tej doby, čo som sa narodil a so sebou mám toľko práce, že na nejaké hádanie nemám čas.
Okrem toho, že takmer neschádzate zo scény divadiel, diváci vás poznajú aj z filmového plátna. Čo je vášmu srdcu bližie - dosky, ktoré znamenajú svet alebo strieborné plátno?
Hlavná je, podľa môjho názoru, dobre napísaná rola. Potom už nie je také dôležité, či hráte na javisku alebo pred kamerou.
Aké profesionálne výzvy preferujete?
Tie zmysluplné. Texty, v ktorých je čo hrať, príležitosti, ktoré mi umožnia stretnutie s hercami a režisérmi, ktorých mám rád a vážim si ich. Texty, ktoré dávajú nádej, že oslovia divákov.
Pred pár rokmi sa zdalo, že ste sa aj v rámci politiky pustili po stopách otca. Boli ste popri Zázvorkovej či Bílej na zozname možných propagátorov ODS. Aký je váš vzťah k politike?
Sám seba považujem za človeka konzervatívneho a tak budem aj v budúcich voľbách zrejme voliť stranu, ktorá mi v tej nie príliš radostnej ponuke prekáža najmenej.
U Zlatého tigra vraj visí obraz vašej tety. Máte rád výtvarné umenie?
Aby som to uviedol na správnu mieru, v reštaurácii U tigra nevisí obraz, ale fotografia niekoľkých významných štamgastov ako Bohumil Hrabal, Bill Clinton... a moja teta. Bude mať radosť, že je tak slávna aj v zahraničí. Výtvarné umenie mám, pochopiteľne, rád.
A čo humor? V niektorých predstaveniach Divadla Bez zábradlia má človek pocit, že sa herci zabávajú sami priamo na javisku. Kedy sa vy bavíte najväčšmi?
Bez humoru by bol život asi tažko znesiteľný. Pokiaľ ide o divadlo, mám takú skúsenosť: keď hra nebaví a neteší herca, nebaví a nemôže tešiť ani divákov. Bodaj by si to zodpovední divadelní činitelia raz uvedomili.
Hrušínský - to sú herecké generácie. Vy vychovávate s manželkou tri deti. Zdedili po vás talent? Preberú štafetu?
Opýtajte sa ich na to za pár rokov. Sám som na odpoveď zvedavý.
Tri deti dvoch hercov - ako to máte doma zariadené? Kto vám pomáha?
Moja žena. To som "odkukal" od otca. Mám to zariadené rovnako dobre, ako to mal po celý život aj on.
Vraj nie ste bohémsky typ. Ako by ste sa definovali?
Definovať by som sa nechcel. Mohlo by to byť až príliš definitívne.
Váš otec rád mastil s kolegami karty. Ovládate mariáš alebo preferans?
V dobe angažmán v Ústí som občas hrával mariáš, niekedy "kaufcvik" a poker. Dnes hrám s deťmi žolíka a canastu. Ale živiť by som sa tým nechcel.
Čo robíte, keď nerobíte nič?
Nič.
Čo vás čaká v ďalšej sezóne?
V Divadle Bez zábradlí máme ešte pomerne čerstvú komédiu Taká spúšť v réžii Juraja Herza a v divadle ABC pripravujeme detektívku Roberta Thomasa Dvojaká hra. Prázdniny mi už prišli vhod.
Myslíte si, že otec sa na vás zhora pozerá a hodnotí vás?
Pevne verím, že áno.
Autor: Barbora Laucká / Foto: archív J. H.
