Členky iránskych ženských milícií na vojenskej prehliadke pri príležitosti výročia začiatku iracko-iránskej vojny. Čaká Irán ďalšie vojenské stretnutie? FOTO - ČTK/AFP
Pentagon ako reprezentant amerických „jastrabov“ chce situáciu v krajine riešiť čo najrýchlejšie a konfrontačne a navrhuje niekoľko alternatív: od výraznej podpory iránskej opozície cez vyvolanie ľudového povstania až po cielený útok na iránske jadrové zariadenia.
V nich sa podľa predstaviteľa iránskej opozície Aliho Safaviho spracúva urán, čo by mohlo byť dôkazom toho, že Irán sa pokúša vyrobiť jadrovú zbraň. Irán sa však bráni, že má iba civilný jadrový program.
Jastrabi chcú konfrontáciu
Plán stratégov ministerstva obrany údajne podporovaný aj viceprezidentom Dickom Cheneyom je však v rozpore so stanoviskom ministerstva zahraničných vecí, ktoré chce zmenu v Iráne navodiť podporou umierneného prezidenta Chatámího a postupnou demokratizáciou.
Oba plány majú svoje slabé i silné miesta a obidva tiež nesú istú mieru rizika.
Plán jastrabov vychádza z presvedčenia, že treba zmeniť režim v Iráne ešte skôr, ako sa Teherán dopracuje k jadrovej zbrani. Kombinácia nedemokratickej uzavretej krajiny s jadrovou zbraňou straší Američanov už v podobe Severnej Kórey.
Akcia proti iránskemu jadrovému zariadeniu by teda bola lekciou aj pre Pchjonjang.
Priama akcia v Iráne by podľa časti neokonzervatívnych analytikov bola aj signálom pre Sýriu a Libanon, ktoré podobne ako Irán podporujú teroristické skupiny, že sa im to už nebude tolerovať.
Irak ako výstraha
Riziká plánu Pentagonu teraz možno vidieť v Iraku. Problémy, ktoré nastali po páde Saddáma, by mohli byť dostatočným varovaním pred ďalšou akciou s nejasným koncom. Navyše, podobne ako v Iraku nie je jasné, kto by mohol doterajší režim nahradiť.
Američania síce uzavreli prímerie s opozičným hnutím Ľudových mudžahedínov, zároveň ich stále v rámci doterajšej ústretovosti voči Teheránu ponechávajú na zozname teroristických skupín.
Odborníci na Irán, ale aj samotní predstavitelia Pentagonu v súkromných rozhovoroch naznačujú, že k súčasnému režimu nemajú alternatívu. Ľudia ako najstarší syn šacha Páhlavího by mohli byť rovnakým fiaskom ako Američanmi protežovaný opozičník Ahmed Šalábí v Iraku. Priama akcia v Iráne by mohla viesť k vyhroteniu napätia v celom blízkovýchodnom regióne, do sporov by sa Washington mohol dostať aj s Moskvou a Pekingom, ktoré majú v Iráne obchodné záujmy.
Tichá diplomacia
Plán ministerstva zahraničných vecí vychádza z viery, že režim v Teheráne možno zmeniť pokojne, tichou diplomaciou. Američanom by to v krátkodobom horizonte ušetrilo energiu aj ľudí, ale otázka je, či sa dá súčasný režim presvedčiť, aby prestal s vývojom jadrových zbraní a podporou terorizmu.
Prezident Chatámí je síce ústretový, ale stále slabý proti vplyvnému islamskému vedeniu, ktoré udáva tón a rozhoduje o všetkých detailoch.
Navyše, americká podpora by Chatámímu mohla ešte väčšmi poškodiť, pretože by v očiach verejnosti vyzeral ako americká bábka.
Súčasné vedenie uspokojivo nerieši ani problém teroristov. Američania tvrdia, že za poslednými útokmi v Rijáde boli členovia al-Káidy z Iránu, čo Teherán popiera. Vzápätí však zatkol niekoľkých predstaviteľov bin Ládinovej organizácie. Aj keď tvrdí, že nešlo o riadiacich dôstojníkov.
Powellov plán ráta s vnútornou obrodou krajiny, na ktorú však nateraz neexistujú ani správni ľudia, ani dostatočná vôľa. Otázka je, či by sa našli po priamej akcii Washingtonu.
JANA MIKUŠOVÁ
