a nemôžu si ani zobrať úver - nemajú čím ručiť.
„Bude sa to riešiť,“ hovorí štátny tajomník ministerstva školstva František Tóth. Školy majú vydržať tak do septembra-novembra, potom im ministerstvo vraj ešte niečo pošle. „Peniaze, ktoré budeme tento rok navyše rozdávať, pôjdu na žiaka a nie na výkon. Nebude rozhodujúce, či má starosta štyri školy, ale koľko v nich má žiakov.“
Nových zriaďovateľov škôl to má prinútiť, aby mysleli racionálne a poloprázdne školy zlučovali, prípadne rušili. Škôl má Slovensko viac než dosť: takmer dvojmiliónové Slovinsko má asi 500 základných škôl, Slovensko až okolo 2200. Pribúdajú i nové, aj keď počet žiakov klesol od roku 1989 o 20 percent a do roku 2015 klesne o ďalších 20.
Ministerstvo však dlhé roky posielalo školám a školským zariadeniam toľko peňazí, koľko si zapýtali. Neskôr s prekvapením zisťovalo, že niekde za tú istú službu pýtajú aj dvakrát viac ako inde. Exminister Milan Ftáčnik napríklad prišiel na to, že niekde stojí lôžko vo vysokoškolskom internáte dve tisícky, inde aj desať.
Tóth si nedávno dal urobiť analýzu financovania centier voľného času a zistil, že s 1,7 miliardy korún na mimoškolskú činnosť sa tiež nehospodári racionálne. Niekde stojí krúžok vedy a techniky štát asi 5000 korún na žiaka, inde aj 50 000. „To je nenormálne, treba s tým niečo robiť.“
