Značná časť učebnice Dejepis pre 1. ročník gymnázií je plagiátom českej gymnaziálnej učebnice, tvrdí stredoškolský učiteľ z Gymnázia v Považskej Bystrici Juraj Smatana. Dopustil sa ho jeden z trojice autorov, doktor Miroslav Kamenický, vysokoškolský učiteľ na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Prvácka učebnica vykladá svetové dejiny a doktor Kamenický je autorom časti o stredoveku. Táto kapitola má 64 strán a veľkú časť textu jej autor doslova preložil z českej učebnice pre stredné školy Dejiny středověku a prvního století raného novověku, ktorú napísal profesor Zdenek Beneš. Česká učebnica prvýkrát vyšla v roku 1994, slovenská bola vydaná v roku 2000.
Smatana: „Ak by si doktor Kamenický pomohol citáciou či prameňmi od profesora Beneša, bolo by to normálne. Lenže autor Kamenický doslova preložil celé odseky českej učebnice.“
Český autor sa o slovenskom plagiátorstve dozvedel až minulý týždeň. Na našu otázku, čo na to hovorí, povedal: „Práve tú učebnicu čítam a nevychádzam z údivu. Zatiaľ len krútim hlavou. Samozrejme žiaden súhlas som nikomu neudelil, ale cesty života sú farbisté… Tiež ma to štve.“
Juraj Smatana: „Problém nespočíva len v neautorizovanom prevzatí častí textu. Kopírovanie viem dokázať aj na kapitole Franská ríša, podobne autor postupoval pri častiach arabská kultúra, Svätá ríša rímska, vznik stredovekých miest a podobne. Originálny text z väčšej časti mechanicky preložil, z menšej časti parafrázoval. Kde tu vypustil odsek, doplnil diagram.“
Učebnicu dejepisu pre 1. ročník gymnázií schválilo ministerstvo školstva a zaradilo ju do zoznamu odporúčaných učebníc pre stredné školy. Vydalo ju Slovenské pedagogické nakladateľstvo. V učebnici je upozornenie, že toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv.
Podobne je to aj v prípade českej učebnice, ktorá vyšla vo vydavateľstve Práca. Ani ono, rovnako ako autor Beneš, nedalo doktorovi Kamenickému súhlas na reprodukovanie niektorých častí učebnice. (or)
Kamenický: Nekontroloval som identickosť svojich viet
O stanovisko sme požiadali autora kapitoly o stredoveku MIROSLAVA KAMENICKÉHO.
Mali ste súhlas na reprodukciu časti učebnice dejepisu od jej autora profesora Zdenka Beneša?
„Nie.“
Ste si vedomý, že ste sa v niektorých kapitolách dopustili plagiátorstva?
„Pri príprave textu som si študoval rôzne zahraničné učebnice. Robil som si výpisky. Nenapadlo mi spätne pri písaní kontrolovať, či náhodou nie sú tie vety identické.“
Profesor Beneš prednedávnom v Bratislave prednášal. Vysvetlili ste si túto nepríjemnosť?
„Nebol čas. Ale už som mu napísal list a poslal učebnicu.“
Ospravedlňujúci?
„Vysvetľujúci…, no aj som sa ospravedlnil.“
Prečo ste profesora Beneša nepožiadali o reprodukciu diela?
„Ale veď to bola moja práca, ja som ten text niekoľkokrát prepracovával. Aj som sa ponáhľal. Skúmal som, ako sa učebnice píšu v iných krajinách.“
Učitelia vám, ale aj ďalším dvom autorom vyčítajú až trojnásobný nárast učebného textu. Množstvo faktografie.
„No nám sa zdalo, že všetky tie fakty by tam mali byť, lebo študenti ich potrebujú na prijímačky na vysokú školu. Ale to máte pravdu, vyčítali nám to aj oponenti učebnice.“
Vy ste aj jedným zo zostavovateľom testov na prijímačky. Čo pri nich uprednostňujete?
„Faktografiu.“
Koľko učebníc ste už napísali?
„Toto bola prvá.“ (or)
Porovnanie
str.: Beneš: Dějiny středověku. Učebnice pro střední školy. Praha, Práce 1994.
9 Obraz středověku, který vytvořili humanisté zůstal nadlouho pro jeho výklad neotřeseným základem.
9 (…medievalistika…) Je to disciplína, jež ke studiu doby zdaleka neužívá jenom metod historických.
9 K poznání vývoje středověké společnosti přispívají dějiny výtvarného umění, dejiny literatury, ale i etnologie, věda o způsobu života a kultuře jednotlivých národů, národností a etnických skupin…
13 Největším, nejdéle trvajícím a historicky také nejvýznamnějším státem byla mezi těmito novými politickými útvary francká říše, civilizačně propojující antiku a středověk.
13 Frankové byli opět jedním z germánských kmenů, které pronikly do Evropy na počátku našeho letopočtu. Jejich sídla z 5. století nalezneme v dnešní Belgii a Nizozemsku. A v témže století zahájili i svá výbojná vojenská tažení směřující jak na východ, tak - a to především - na jihozápad. Počátky jejich expanze, stejně jako zrod franckého státního zřízení jsou spojeny s osobností krále Chlodovíka I., nejvýznamnějšího představitele dynastie Meroveovců, vládnoucí ŕíši až do poloviny 8. století. Jemu se podařilo postupně ovádnout vyjma Burgundska téměr celé území dnešní Francie až po Pyreneje, Provenci a částečné i Bretaň, ale také severozápadní část Německa od ústí Rýna až k švýcarským hranicím. V expanzi pokračovali i Chlodvíkovi nástupci, kteří získali Burgundsko i Gaskoňsko, celé severní podhůří Alp až k Salcburku i území Bavorska a severněji Duryňska.
str.: Bartl - Kamenický - Valachovič: Dejepis pre 1. ročník gymnázií. Bratislava, SPN 2000. 117 Obraz stredoveku, ktorý vytvorili humanisti, nadlho zostal neotrasiteľným základom jeho výkladu.
117 Na jeho štúdium (stredoveku) sa vytvorila špeciálna historická disciplína - medievalistika, ktorá pri skúmaní zďaleka nepoužíva len historiografické metódy.
117 K poznaniu vývoja stredovekej spoločnosti prispieva všetko, čo súvisí so stredovekom: dejiny výtvarného umenia, dejiny literatúry, ale aj etnológia ako veda o spôsobe života a kultúre jednotlivých národov, národností a etnických skupín.
119 Najväčším, najdlhšie trvajúcim a historicky najvýznamnejším štátom medzi novými politickými útvarmi bola Franská ríša. Historickou úlohou Franskej ríše bolo spojiť antiku so stredovekom.
120 Jedným z germánskych kmeňov, ktoré prenikli do Európy na počiatku nášho letopočtu, boli Frankovia. V 5. storočí sídlili na území dnešného Belgicka a Nizozemska. Vtedy začali svoje výbojné vojenské ťaženia na východ a juhozápad. Začiatok ich expanzie, rovnako ako zrod franského štátneho zriadenia sú spojené s osobnosťou kráľa Chlodvika I. (481 - 511) z dynastie Merovejovcov. Podarilo sa mu postupne ovládnuť (okrem Burgundska) temer celé dnešné územie Francúzska až po Pyreneje, ako aj severozápadnú časť Nemecka od ústia Rýna až k švajčiarskym hraniciam. V expanzii pokračovali aj Chlodvikovi nástupcovia, ktorí získali Burgundsko, celé severné predhorie Álp až k Salzburgu, ako aj územie Bavorska a severného Durínska.
