
ILUSTRAČNÉ FOTO – VERONIKA JANUŠKOVÁ
Štefan zo Spišskej Novej Vsi je chlapec ako každý iný. Usiluje sa správať a vyzerať ako silný muž. Má však šestnásť a pohľad vystrašeného dieťaťa, ktoré ešte potrebuje mamu. Nielen on, ale i jeho päť súrodencov. Všetko však nasvedčuje tomu, že viac ako rodičia Števa vychovávala ulica. A tam platili pravidlá silnejšieho. Možno preto sa Števo už v útlom veku obrnil hrošou kožou a násilie považuje za niečo celkom prirodzené.
Kvôli násilnej trestnej činnosti sa dostal do rozporu so zákonom už ako dvanásťročný.
Pred senátom Krajského súdu v Košiciach sa tentoraz zodpovedal za trestné činy lúpeže, vydierania a porušovania domovej slobody. Vypovedá 15-ročný Matúš: „Večer zazvonil pri dverách nášho bytu Števo. Pozrel som sa cez ‘kukátko‘ a videl som nielen jeho, ale aj môjho menovca Matúša a ešte nejakého chlapca, ktorého som nepoznal. Odomkol som a vtedy sa Števo vtlačil do chodby nášho bytu. Chcel, aby som mu dal 300 korún. Chytil ma pod krk a škrtil. Potom mi niekoľkokrát po sebe udieral hlavu o stenu. Spadol som na zem a vtedy ma kopol do chrbta. Opakoval som mu, že peniaze nemám, ale že ich nájdem a prinesiem na druhý deň. Pustil ma a pohrozil mi, že ak ich nedonesiem, tak ma zabije.“ Potom Matúš zatelefonoval babke a o čosi neskôr prišli do bytu jeho rodičov policajti aj sanitka. Vyšetrenie v nemocnici ukázalo, že má podvrtnutú chrbticu, pomliaždeniny na tvári, hlave, drieku a hrudi. Zo zranení sa liečil vyše mesiaca.
Ďalšou Števovou obeťou bol 12-ročný Miro. Prenasledoval ho na každom kroku. Prečo? Z jednoduchého dôvodu – a tým boli peniaze. Pod hrozbou bitky od neho inkasoval sumy od 20 do dvesto korún. Miro sa ho bál a radšej okrádal vlastnú mamu a babku, len aby ho nezbil. Odovzdal mu tak najmenej 600 korún. „Ja som sa Števa veľmi bál, lebo už aj predtým, ako odo mňa pýtal peniaze, na mne spolu s kamarátmi zahasínali ohorky cigariet. V ten deň, keď zbil Matúša, ma stretol na ulici. Šiel som domov s mamou a on mi pošepol, aby som jej zobral tisíc korún. Ja som tie peniaze mame naozaj ukradol,“ vypovedal Miro.
Mladistvý obžalovaný sa ani v prípravnom konaní, ani pred súdom k spáchaniu skutkov, z ktorých ho viní obžaloba, nepriznal. Matúša nenapadol, neškrtil, nebil, ba ani len prstom sa ho nedotkol. „Naozaj neviem, prečo to na mňa hovoria. Veď ja som Mira nikdy nevydieral a žiadne peniaze som od neho nechcel ani nevzal. Raz mi dal za to, že som mu opravil bicykel, 50 korún, ale nič viac,“ tvrdil Števo.
Matka vydieraného mládenca tušila, že sa niečo deje, ale syn jej neprezradil, čo ho trápi. „Myslela som si, že Mirovi niekto nedá pokoj, že ho bije. Často sa v noci budil, vykrikoval zo spánku a plakal. Keď som sa ho pýtala, čo mu je, či mu niekto ubližuje, mlčal. Všimla som si však, že mi miznú peniaze,“ vypovedala pani Viera S.
O tom, že kvôli peniazom Matúša vážne zranil a maloletého Mira vydieral, neboli však žiadne pochybnosti.
Na základe uvedených skutočností mu Okresný súd v Spišskej Novej Vsi uložil úhrnný trest 20 mesiacov, a pretože Števo ešte nie je plnoletý, odpyká si ich v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých. Obžalovanému a tiež jeho rodičom sa trest videl priveľmi prísny, preto sa proti verdiktu odvolali. Senát Krajského súdu v Košiciach však odvolanie zamietol ako neodôvodnené.
MARCELA GÁLOVÁ