„Domnievame sa, že ide o porušenie ústavy,“ vyhlásil prvý námestník generálneho prokurátora Martin Lauko. O prokuratúra sa v ústave píše ako o ako samostatnom ústavnom orgáne a Generálna prokuratúra tvrdí, že vládny návrh novely zákona toto postavenie nerešpektuje. Lauko nevylúčil, že by sa prokuratúra obrátila na Ústavný súd.
Proti vládnemu návrhu je aj podpredseda Súdnej rady Jozef Hrabovský. Súdna rada má rozpočtovú kapitolu pod Najvyšším súdom, ktorý o ňu podľa návrhu príde. „Bol by to zásah do našej nezávislosti, ťažko môžete byť samostatný, keď vás budú peniazmi držať pod krkom,“ povedal Hrabovský. „V minulosti bola skôr snaha dosiahnuť samostatnú kapitolu pre všetky súdy,“ dodal. Minister Lipšic však ubezpečuje, že Súdna rada bude s peniazmi hospodáriť samostatne.
Hospodárenie prokuratúry a Najvyššieho súdu by však malo riadiť ministerstvo. Kritici Lipšica obviňujú zo snahy o centralizáciu v justícii a prokuratúre. Podľa Lauka je svetový trend opačný, so snahou čo najviac oddeliť tieto inštitúcie od výkonnej moci.
Dozor nad výkonom štátnej správy na ministerstve spravodlivosti môže zo zákona vykonávať prokuratúra. Ak by jej rozpočet riadilo ministerstvo, bola by v finančne v rukách toho, koho má kontrolovať.
Ak by ku strate samostatnej rozpočtovej kapitoly z dôvodov šetrenia v štátnom rozpočte predsa len došlo, prokuratúra považuje za prijateľnejšie, aby jej kapitolu spravoval parlament.
