Telarc / Divyd
Veľmi energický, nadupaný akustický džez. Japonská klaviristka Hiromi Uehara je veľmi mladá, veľmi schopná a veľmi ambiciózna. Album sa začína kompozíciou v štýle skladby Tarkus od Emerson, Lake & Palmer v džezovom štýle a ďalej vymetá rôzne kúty moderného džezu. Vybrúsené, technicky neuveriteľné výkony. Hiromi vyvracia rodové úlohy v hudbe. Nijaká romantika. Pevná ruka, hutný tón, mikroprocesorový mozog. Napriek tomu, že hľadám v hudbe iné veci ako techniku, Hiromi ma zaujala a budem ju sledovať. Možno, že na ďalších albumoch sa objaví aj viac citu.
Ženy hudobníčky totiž majú výhodu emotívnej inteligencie, akú môže dosiahnuť len málo mužov. Dôkazom (spomedzi klaviristiek) je Geri Allenová či Eliane Eliasová. Hiromi po týchto hĺbkach zatiaľ nesiahla, ale možno ich objaví. Mimochodom, pre našinca je zaujímavé, že album nahrával basgitarita Mitch Cohn, ktorý hral so slovenským bubeníkom Martinom Valihorom vo formácii Waking Vision Trio. Do dvoch skladieb votkal svoju charizmu basista – veterán Anthony Jackson.
John Pizzarelli: Live At Birdland
Telarc / Divyd
Americký gitarista a spevák John Pizzarelli (1960) je skutočný entertainer. Syn známeho gitaristu Buckyho Pizzarelliho podedil po otcovi excelentnú techniku a k tomu pridal swingovo ohybný showmanský hlas. Jeho hudba je absolútne retro, autentické podanie starého dobrého swingu. Pizzarelli hrá v triu bez bicích ako Nat King Cole (klavír, gitara, kontrabas) a jeho chlapčenský vokálny prejav sa v zadumanejších polohách podobá Chetovi Bakerovi. Koncertné dvojité cédečko je ako vždy štýlové, oproti štúdiovým albumom strhne rôznymi frajerinkami (unisona scatu a gitary) a odporúčam ho nielen staromilcom. Čo je dobré, ostane dobré stále.
Pest: Necessary Measures
Ninja Tune / Wegart
Keby bol film Blade Runer natočený dnes, neviem si predstaviť lepšiu filmovú hudbu. Je to scenéria k dnešnému rozkývanému, hodnotovo elastickému svetu, kulisa k televíznym správam. Piati mladíci z Londýna nahrali naozaj silný debut. Elektronické beaty, retro techno, sample, k tomu džezová gitara s bensonovským zvukom, pompézne sláčiky. Neustále prítomný funk, ako keby v tom mal svoje biele prsty Bill Laswell. Európska dekadencia. Stále sa niečo deje, Pest nepodliehajú vábeniu opakovania. Sú to hudobníci.
Universal Funk: Re: done
April Records / Wegart
Dánska skupina Universal Funk v roku 1991 vydala úspešný nu džezový album One a ako to už chodí, vychádzajú jeho remixy. Vlastne nejde o remixy v štúdiu, ale o reinterpretáciu, čo je zaujímavý fenomén dneška. Deväť hudobníkov nahralo debut Universal Fun znovu s iným konceptom. V konečnom dôsledku počúvame nahrávky, opantanú veľkou muzikalitou – decentné groovy v strednom a pomalom tempe, atmosférické klávesy, trúbkové vyhrávky, občasný spev, to všetko zabalené vo vzrušujúcom a veľmi súčasnom sounde. Tento album chytí na prvé počúvanie. (jaslo)
