Ako ste maláriu „chytili“?
„V januári 2000 som bol ako sprievodca na veľkej raftovej akcii na Zambezi. Dokopy tam bolo približne 30 Slovákov. Okrem mňa sa nakazili aj dve dievčatá. U nich sa však neobjavili komplikácie. Ako sa to stalo, neviem. Neboli žiadne komáre. Neviem o tom, že by ma niečo poštípalo. Vrátil som sa domov a po týždni som mal vysoké horúčky. Na desať dní som sa úplne zosypal. Začali mi ‘odchádzať‘ orgány. Prakticky som nedýchal. Pľúca som mal zaplavené vodou.“
Viete, prečo ste mali komplikácie?
„Komplikácie má minimum ľudí, podobne ako pri chrípke. Tie dve dievčatá si odležali pár dní v nemocnici s vysokými teplotami a prešlo to. Tak prebieha 90 percent prípadov malárie. Samozrejme to však treba liečiť. V mojom prípade mohlo zohrať negatívnu rolu aj to, že som bol dlhodobo veľmi vyčerpaný. Môže sa to však stať hocikomu.“
Koľkokrát ste už boli v Afrike?
„Už to ani nerátam. Do roka tri- až šesťkrát na dlhší, mesačný pobyt. Môj otec žije už 13 rokov v Botswane a mal maláriu už niekoľkokrát.“
Užívali ste pred odchodom do Afriky antimalariká?
„Vtedy som ich nebral a teraz ich beriem len málokedy.“
Nie je to podľa vás hazardovanie s vlastným zdravím?
„Existuje viacero názorov. Naši lekári odporúčajú užívať antimalariká ako Lariam. Keď však človek príde do Afriky, zistí, že tento liek predpisujú len európski a americkí lekári. Tam ho považujú za nebezpečný – môže vyvolať viacero vedľajších komplikácií. V Južnej Afrike predpíšu Lariam iba po tom, čo človek absolvuje psychické testy. Časté používanie antimalarík je obrovskou záťažou na pečeň. Ja pri sebe mám vždy pohotovostnú zásobu antimalarík. Takúto formu odporúčajú napríklad švajčiarski lekári. My našim turistom lieky odporúčame. Upozorňujeme ich však, že ani lieky stopercentne nezaručujú, že maláriu nedostanú. Pri krátkodobom pobyte to však minimalizuje riziko. My odporúčame užívať kombináciu slabších liekov, ako je Delagil s Paludrinom. Tie uprednostňujú aj africkí lekári. V konečnom dôsledku ma zachránilo, že som Lariam nebral. Keď mi totiž malária prepukla, liečili ma ním. Ak by som ho bral, tak som mŕtvy. Lekári nemajú nič silnejšie.“
Ako sa s maláriou žije?
„Mám ju pravdepodobne stále v tele. Lekári sa nevedia zhodnúť, či sa záchvaty opakujú aj pri tropickej malárii. Odkedy som vyšiel z nemocnic, nemal som problém. Už som bol zase niekoľkokrát v Afrike.“
Stane sa často, že by sa niekto z našich turistov nakazil?
„Za deväť rokov nikto. A sú takí, ktorí užívajú, ale aj takí, ktorí neužívajú antimalariká. V prvom rade je to smola. Toto dievča ju, podobne ako ja, malo. V týchto krajinách malária je a kto tam ide, by s tým mal rátať. Nie je to však strašiak. Nikde na svete nie je viac komárov ako na Záhorí. Afričania radia, že proti malárii sa treba natierať repelentom a nosiť dlhé nohavice a košele s dlhým rukávom.“
MATÚŠ KOSTOLNÝ
