Nech sa pozrieme na tohtosezónny výkon káčerov z Anaheimu z akejkoľvek strany, tak či tak máme do činenia s dejinami ich klubu. Ich postup do finále Stanleyho pohára znamená prekročenie historického prahu, pretože ešte nikdy v desaťročnej existencii klubu sa nedostali v play off tak ďaleko. Mighty Ducks sú tretíkrát vo vyraďovacích bojoch, prvý raz po troch sezónach za sebou, keď stabilne zametali posledné miesto v Pacifickej divízii. Pritom majú ešte pred sebou minimálne štyri a maximálne sedem finálových zápasov, v ktorých môžu svoj historický postup doviesť až na vrchol.
Účinné zmeny
Všetko sa to udialo v sezóne, ktorá teoreticky nemala byť nijakou výnimočnou. (Výnimočnou by vari bola, keby káčeri nepodpísali Paula Kariyu, ako o tom chvíľu kolovali zákulisné chýry.) Je pravda, že káčeri ohlásili ako štvrtý najhorší tím po vlaňajšku zásadné zmeny, ale niečo podobné sa deje v každom tíme, ktorý v sezóne prepadne. Na rozdiel od mnohých ostatných však so zmenami neotáľali. Hneď v máji angažovali trénera Mika Babcocka zo svojej afiliácie v Cinncinati a v prvom júlovom týždni urobili, ako sa neskôr ukázalo, kľúčové prestupy: po krátkej playoffovej zastávke u Flyers prišiel brilantný nahrávač Adam Oates a vzápätí na to došlo k veľkej hráčskej rošáde s New Jersey Devils (Tverdovskij a Friesen vs. Sýkora a traja ďalší hráči, o i. Igor Pohanka). Táto výmena prospela, zdá sa, aj Devils, ktorí sa v tejto sezóne dostali v play off tiež veľmi ďaleko. V polovičke júla podpísali trojročný kontrakt s mladým ruským útočníkom Stanislavom Čistovom. Takto sa krok za krokom poskladala kostra mužstva, s ktorým nikto nerátal. Do decembra to tak aj vyzeralo, ale potom nastala prudká výkonnostná akcelerácia, s ktorou zmietli aj také hokejové inštitúcie ako Detroit a Dallas.
Skvelý Giguere
Pravdaže, okrem predsezónnych nákupov a výmen k tomu prispeli ešte tri ďalšie veci: skvelý výkon brankára J.S. Giguera, výkonnostný vzostup obrany a výborné posilnenie pred play off. Písať o tom, že brankár Giguere je základným pilierom úspechu káčerov, nemá zmysel. Jeho stabilná výkonnosť, schopnosť koncentrácie a štýlová dokonalosť ho v tejto sezóne a play off zvlášť katapultovali do hviezdnych výšin. Giguere je po torontskom brankárovi Frankovi McCoolovi prvým gólmanom, ktorý odchytal v play off tri zápasy za sebou bez gólu. Drobný historický detail: McCoolovi sa to podarilo v roku 1945! Jeho bezgólový pobyt v bránke s výkonom 217 min 44 s je piatym najdlhším v histórii NHL.
Ak Giguera vo vrcholných zápasoch jeho hokejovej kariéry psychicky nepoloží nejaký prípadný kiks, bude veľmi ťažké nájsť naňho recept. To by mohla byť výhoda Anaheimu, ktorý v play off dostatočne preukázal schopnosť udržať ten najtesnejší výsledok. Okrem Giguera za to však vďačí prekvapujúco húževnatej obrane, v ktorej dominujú dva typy: útočný Sandis Ozolinš a typický zadák Keith Carney. Kým Ozolinš si po nie celkom vydarených angažmánoch v Caroline a na Floride zrejme spomenul na svoje skvelé roky v Colorade (Stanley Cup v roku 1996), Carney hrá svoju životnú sezónu. Nechodí hlboko do poľa, zato spoľahlivo kryje zadnú líniu. Je tvrdý, húževnatý a pri kontaktoch veľmi dôsledný.
Zopakuje sa nedávna minulosť?
Posilnenie káčerov pred play off môže slúžiť ako učebnicový príklad, ako sa do akcelerujúceho stroja dajú vložiť súčiastky, ktoré jeho výkon znásobia, niekedy až nad očakávanie. Okrem Ozolinša prišli v tomto termíne do mužstva ostrieľaní borci Steve Thomas a Rob Niedermayer, ktorí sa razom stali oporami. Thomas dal veľmi dôležitý gól proti Detroitu v druhom zápase a Niedermayer vytvoril spolu s Rucchinom dvojicu dôsledných obranárov, ktorí vymazali Fiodorova a neskôr nedali veľa priestoru Gáboríkovi.
História NHL hovorí, že až štyrikrát za posledných päť rokov sa stalo, že tím, ktorý v play off vyradil obhajcu Stanleyho pohára, sa napokon sám stal jeho držiteľom. Všetci v Anaheime dúfajú, že káčerom bude tohto roku hokejová história naklonená rovnakým spôsobom.
IGOR OTČENÁŠ
(Autor je hokejový publicista)
