Život v Iraku sa vracia do normálnych koľají. V stredu v Bagdade obnovili prevádzku továrne na výrobu plynových bômb do sporákov. FOTO - REUTERS
Či bude mať odvolanie sankcií pozitívny vplyv aj na kvalitu vzťahov medzi hlavnými svetovými hráčmi nie je zatiaľ jasné, aj keď by si to mnohí želali. Odporcovia aj podporovatelia vojny v Iraku si vzájomne kvitovali svoje múdre a štátnické rozhodnutie, ale na druhej strane sa netajili tým, že rozpory pretrvávajú.
Najviditeľnejšie sa to prejavilo na francúzsko - amerických vzťahoch. Americký minister zahraničných vecí Colin Powell síce ocenil francúzsku podporu americkej rezolúcie na zrušenie sankcií a hovoril o kroku pozitívnym smerom, nezabudol však dodať, že na spory medzi Parížom a Washingtonom sa nedá len tak ľahko zabudnúť. Pripomenul Francúzom aj to, ako sa správali k budúcim členom Európskej únie, ktorí vyjadrili podporu Američanom.
Paríž tiež vyjadruje ochotu zlepšiť vzťahy, ale dáva najavo, že pri svojich predchádzajúcich postojoch zostáva. Teda, že stále nesúhlasí s vojnou v Iraku a že rezolúciu podporil, aby otvoril cestu k mieru.
Tento postoj označuje de Villepin za principiálny, hoci schválenie rezolúcie fakticky konzervuje momentálny stav, znamená uznanie Ameriky a Veľkej Británie za okupačné mocnosti, čiže súhlasí s výsledkami vojny. Francúzsky denník Le Monde napísal, že ak by francúzska vláda bola skutočne principiálna, rezolúciu by odmietla. Prevážil však realizmus a obava z izolácie.
Aby však Francúzi, a s nimi aj Nemci či Rusi celkom nestratili tvár, Američanom snahu o zrušenie sankcií komplikovali. Presadili si výraznejšiu úlohu pre OSN a tým ju „odsúdili“ na spoluprácu s okupačnými mocnosťami. Spojencom tak paradoxne pomohli k väčšej legitimite.
Britský veľvyslanec pri OSN sir Jeremy Greeenstock si myslí, že rezolúciu podporili hlavne pre to, lebo chcú, aby Briti a Američania z krajiny čo najskôr odišli.
Aj Američania si pravdepodobne uvedomili, že je lepšie byť v Iraku s OSN, ako bez nej. Transformácia Iraku nie je taká jednoduchá, ako sa javilo. Širšia medzinárodná účasť by zodpovednosť za jej nedostatky rozptýlila medzi viacerých a navyše by odstránila podozrenia z amerického prílišného vplyvu v krajine. Aj keď časový sklz, ktorý vznikol pre neústupnosť odporcov vojny podporiť americkú rezolúciu, Američania vyplnili posilňovaním svojho vplyvu
Každopádne silu spoločného odhodlania uľahčiť život Iračanom a zlepšiť vzájomné vzťahy preveria už najbližšie dni. Zaujímavé bude napríklad sledovať, ako si nový zástupca OSN v Iraku bude rozumieť s jeho dočasnými americkými a britskými správcami.
JANA MIKUŠOVÁ
