Na policajnej stanici Bronkhorstspruit pri Pretórii sa v pondelok v spoločnosti staršej černošky objavil biely chlapec. Osemnásťročný Happy Sindane šokovaným policajtom oznámil, že ako šesťročného ho uniesla jeho černošská pestúnka a dvanásť neľahkých rokov strávil v zajatí černošskej rodiny.
K Happymu, ktorý bol dvanásť rokov nezvestný, sa podľa dôvernej informácie z ústredia juhoafrickej polície hlási hneď päť rodín, jedna z nich dokonca z Púchova na Slovensku.
Happy vo svojej výpovedi uviedol: „Pestúnka ma odviedla na vidiek a neskôr ma predala černošskému manželskému páru v meste Verena.“ Po rozpade manželstva svojich „adoptívnych“ rodičov, žil chlapec v domácnosti staršieho muža, ktorého aj predtým oslovoval „starý otec“.
„Adoptívni“ rodičia chlapca definitívne odviedli zo školy, keď mal jedenásť rokov. Rovnako ako neskôr jeho „starý otec“, ho nútili starať sa o dobytok. „Niekedy som celú noc naháňal zatúlané kravy,“ posťažoval sa Happy policajtom. „Som na úteku,“ dodal.
V utorok sa v policajnom ústredí v Pretórii, kam bol Happy prevezený, konala bizarná tlačová konferencia, na ktorej bieli novinári kládli otázky bielemu chlapcovi prostredníctvom černošského tlmočníka. Happy totiž hovorí len domorodým jazykom Ndebele. Čítať a písať nevie takmer vôbec.
V stredu polícia v záujme chlapcovej bezpečnosti na prípad uvalila informačné embargo. Médiá sa napriek tomu dozvedeli, že Happy si pamätá presný dátum a miesto narodenia (4. mája 1985 v Johannesburgu), ale podľa denníka Beeld to nemusí nič znamenať.
Na detstvo pred únosom má chlapec len útržkovité spomienky. Rodičia, ktorí podľa neho hovorili po afrikánsky, vraj vlastnili malý domček so psíkom. Happy reportérom podrobne opísal ich svadobnú fotografiu.
Vo štvrtok sa na polícii prihlásila pani Sarie Bothová (45) z Pretórie, ktorá vo fotografii publikovanej denníkmi Beeld a Pretoria News údajne spoznala svojho strateného syna.
„Jannie Botha podľa vtedajších policajných záznamov zmizol v roku 1992 z predmestia Danville v Pretórii,“ potvrdil denníku Beeld hovorca juhoafrického ministerstva spravodlivosti Heinrich Augustyn.
Polícia v tejto súvislosti pani Bothovej a Happymu odobrala vzorky DNA.
Na výsledky testu však čaká aj žena v Púchove, ktorej syn Ľuboš zmizol v roku 1988. Identita ďalších troch juhoafrických rodín, ktoré sa o chlapca zaujímajú, nie je známa.
Sám chlapec údajne v rokoch 1994 až 1999 niekoľkokrát videl svoju fotografiu v televíznom programe o nezvestných osobách. Jeho „adoptívna“ matka ho vraj zakaždým zbila a ďalšie sledovanie televízie mu striktne zakázala.
Rovnako hrubo sa k Happymu správal aj jeho „starý otec“, v ktorom denník Beeld identifikoval Koosa Sindaneho a ktorý sa vraj chlapcovi vyhrážal zabitím, ak sa pokúsi ujsť. Teraz, keď sa útek podaril, je chlapec, ktorého meno Happy znamená „šťastný“, vraj „konečne šťastný“.
Autor: Roman Lipták, Pretória
