FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Ohlušení odborári sa stiahli pred auto a začali skandovať: „Neprejdú, neprejdú!“ Čím viac vodič trúbil, tým bola odborárska radosť väčšia.
Po desiatich minútach vypol vodič motor a zamieril k policajtom. „Moje meno je Pekarovič, chcem, aby ste mi poskytli pomoc, niekto mi bráni v prejazde. Ústava garantuje v článku sedemnásť moju osobnú slobodu,“ povedal. Policajt nešťastne mykol plecami a odišiel sa poradiť s kolegom.
Policajti odkláňali dopravu ešte pred odbočkou na priechod, ale zopár áut prešlo. Aj Nissan s vodičom v bielej košeli a kravatou. „Typický prejav ľudí s veľkými autami,“ povedal jeden z odborárov. „Veď môže ísť iným priechodom, ktorý je neďaleko.“
Pekarovič vysvetľoval novinárom svoj postoj: „Neveril som, že si niekto takto oficiálne dovolí siahnuť na moje ústavné práva. Stal som sa obeťou trestného činu podľa paragrafu 231 Trestného zákona. Budem nútený ísť na miestne oddelenie polície a podať trestné oznámenie.“ Policajtov vodič zjavne zaskočil. Odborári sa zabávali, kričali, pískali, rapkali.
Pekarovič našiel tentoraz dopravného policajta. Vyzýval ho, aby urobil poriadok a zistil totožnosť ľudí, ktorí zablokovali cestu. Odborári začali provokovať: „Utvorte mu koridor!“
Policajt vodičovi vysvetlil, že niet času na jeho právne analýzy. „My odkláňame dopravu, informujeme vodičov. Môžete použiť iný hraničný priechod.“
Odborári začali vyťahovať chlebíky, rezne a spokojne sledovali nahnevaného vodiča.
Odborársky boss Ivan Saktor sa medzitým postavil na koleso Pekarovičovho Nissanu a hovoril, že je to iste veľmi dobre zarábajúci šéf firmy, keď našetril na také auto. Vodič znova nastúpil, telefonoval, naštartoval, poriadne zatrúbil, otočil sa a išiel preč. Za stierač mu odborári strčili svoj leták. (rf)
