Zahraničné agentúry priniesli pred pár dňami informáciu o belošskom chlapcovi, ktorý prišiel na policajnú stanicu neďaleko Pretórie a tvrdil, že sa mu podarilo ujsť z rodiny, kde bol 12 rokov otrokom. Nevedel po anglicky, hovoril len černošským nárečím.
Reportáž o chlapcovi, ktorému v Afrike hovoria Happy, odvysielala aj televízia Joj. „Keď som chlapca zbadala, napadlo mi, že by to mohol byť prípad ešte z roku 1988,“ povedala zástupkyňa vedúceho Národnej ústredne Interpolu v Bratislave Adriana Koláriková. „Chlapec na fotografii mal v piatich rokoch takisto špinavoblond vlasy mierne zvlnené, trošku vysadené čelo, noštek trošku dohora, väčšiu hornú peru a hlavne tá medzierka medzi zubami prezrádza dosť,“ povedala pri porovnávaní fotografie nezvestného Ľuboša so zábermi v reportáži.
Nová nádej sa prebudila aj u matky, ktorej pred 15 rokmi bez stopy zmizol 4-ročný syn. „Priala by som si, aby to bol on, veľmi! Ale nechcem hovoriť nič, kým sa nepotvrdí, že je to on,“ povedala včera pre SME. „Zatiaľ je iba predpoklad, že by to mohol byť on,“ povedal včera pre SME vedúci Interpolu Slovensko Tibor Baráth. „Čakáme na test DNA. Zatiaľ máme iba indície,“ povedal.
Skúšku chlapcovej DNA dala urobiť JAR, slovenský Interpol zase skúšku u potenciálnych rodičov. Ak by sa totožnosť potvrdila, bola by to podľa Barátha doslova rarita. „Nemáme odtlačky prstov, ale myslím, že test DNA dokáže určiť pravdepodobnosť na 99,999 percenta. Tam nebude pochybnosť,“ povedal Baráth.
