ILUSTRAČNÉ FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
BRATISLAVA - Pre každého je asi najhorším zážitkom v živote smrť blízkeho človeka. Trauma zo smrti príbuzného sa ale neraz nekončí pohrebom. Pozostalí mávajú problémy s vysporiadaním jeho majetku. Kvôli tomu sa na Slovensku súdia celé rodiny. Vzťahy medzi ľuďmi sa často nenapraviteľne pokazia.
Dediť sa u nás dá dvoma spôsobmi. Väčšinou sa dedí zo zákona. Ten presne stanoví podiel príbuzných na majetku mŕtveho. Ak neexistuje závet, súd po smrti určí notára, ktorý sprostredkuje rozdelenie majetku. Druhou možnosťou je spísanie závetu. Využíva ju približne iba 5 percent obyvateľov. Dôvodom môže byť, že zákon možnosti poslednej vôle značne obmedzuje.
Následkom potom je, že množstvo závetov sa po smrti poručiteľa vyhlási za neplatné. Pri písaní testamentov sa buď nedodržia formálne pravidlá, alebo dôjde k vynechaniu takzvaných neopomenuteľných dedičov. Tými sú u nás deti a vnuci poručiteľa. Túto skupinu dedičov možno aj vydediť, ale zákon na to stanovuje veľmi prísne podmienky. Problémom s testamentom sa možno vyhnúť jeho spísaním pred notárom alebo právnikom. Ak niekto píše závet, nemusí v ňom rozdeliť celý svoj majetok. Zvyšná časť sa potom medzi dedičov rozdelí podľa podielov určených zákonom.
Väčšina dedičov považuje za nesprávne, že musia platiť štátu daň z dedičstva. Tá je o to väčšia, čím slabší bol príbuzenský vzťah medzi poručiteľom a dedičom. Najbližší príbuzní sú od nej oslobodení úplne. V súčasnosti ministerstvo financií pripravuje celkové zrušenie dedičskej dane.
