Hlasovanie Bezpečnostnej rady OSN o zrušení protiirackých sankcií. FOTO- REUTERS
Hlavné body rezolúcie
Z rezolúcie vyplýva že:
Američania a Briti si zachovajú väčšinu vplyvu v Iraku
Okupačné sily zostanú v krajine do vytvorenia novej vlády
Vývoj v krajine sa po roku prehodnotí
OSN ustanoví špeciálneho zástupcu na pomoc pri vytváraní novej vlády
Ruské a francúzske spoločnosti budú schopné dokončiť svoje lukratívne kontrakty
Zváži sa návrat zbrojných išpektorov OSN
Vytvorí sa Iracký rozvojový fond s rozpočtom 1 miliarda dolárov Zdroj:BBC
NEW YORK- Sankcie, ktoré voči Iraku 13 rokov uplatňovala OSN sú už minulosťou. V platnosti zostáva len zbrojné embargo. Za rezolúciu, ktorá žiada zrušenie sankcií hlasovalo 14 z pätnástich členov rady. Zdržala sa Sýria, jediný arabský zástupca v rade. Svoj postoj odôvodnila „nedostatkom času na preštudovanie návrhu“, podľa pozorovateľov však jednoducho vyjadrila nesúhlas.
Napriek nesúhlasu Sýrie ide od rozhodnutia vyslať do Iraku zbrojných išpektorov prvý významný prejav jednoty svetového spoločenstva v súvislosti s irackou krízou. Tak to interpretujú aj svetoví lídri.
Prijatiu rezolúcie predchádzal stredajší kompromis, keď Američania súhlasili s tým, že po roku sa vyhodnotí jej efektívnosť.
Rezolúciu, ktorá znamená potvrdenie americko- britskej správy Iraku do vytvorenia medzinárodne uznanej vlády, ale aj návrat OSN do diania v krajine podporili aj odporcovia vojny v Iraku. „ Neznamená to, že keď podporujeme rezolúciu na zrušenie protiirackých sankcií, že teraz podporujeme americkú inváziu do Iraku,“ povedal francúzsky šéf diplomacie Dominique de Villepin.
Rezolúcia, ktorú v Bezpečnostnej rade schválili, je niekoľko krát revidovaným dielom Američanov, Britov a Španielom. Má sedem strán a do pôvodného návrhu predloženého 9. mája sa zapracovalo 90 zmien.
Konečná verzia rezolúcie umožňuje väčší vplyv OSN na vývoj Iraku aj zostavovanie novej vlády. To bola jedna z hlavných požiadaviek Francúzska a Ruska. OSN do Iraku vyšle špeciálneho zástupcu. Bude koordinovať vytvorenie novej vlády. Podľa pozorovateľov je jeho úloha pomerne limitovaná, ale v zásade nezávislá na americko-britskej správe.
Zástupcom OSN v Iraku by mohol byť brazílsky diplomat, vysoký komisár OSN pre ľudské práva Sergio Vieira de Mello, ktorý má skúsenosti z Východného Timoru aj Kosova. Včera mal o svojom poslaní rokovať z genrálnym tajomníkom OSN Kofim Annanom. Zdroje z OSN tvrdia, že de Mella podporujú Spojené štáty americké.
OSN dostane miesto kontrolnom orgáne Irackého rozvojového fondu, ktorý bude spravovať peniaze plynúce z predaja irackej ropy.
Aj ďalšia požiadavka odporcov vojny bola v rezolúcii splnená len čiastočne. Návrat zbrojných inšpektorov do krajiny sa v rezolúcii vyslovene nespomína, hovorí sa v nej však o potrebe odzbrojenia Iraku. Britský vyslanec pri OSN sir Jeremy Greenstock však povedal, že mandát inšpektorov by mohol byť prehodnotený v najbližších týždňoch. Američania, ktorí návrat inšpektorov odmietajú najhlasnejšie už v zásade súhlasili s návratom inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Mali by skontrolovať iracké jadrové zariadenia po správach o tom, že povojnové rabovanie sa dotklo aj ich.
Pre Washington je však nateraz neprijateľný tím OSN vedený Hansom Blixom.
V rezolúcii sa hovorí aj o programe Ropa za potraviny, čo je dôležité pre Rusko, ktoré má s programom niekoľko významných kontraktov. Podľa rezolúcie sa program skončí o šesť mesiacov. Právomoc rozhodovať, ktoré kontrakty budú dokončené by mal mať generálny tajomník OSN Kofi Annan.
(mik, reuters)
