K prihláseniu sa o dedičstvo neexistuje časové obmedzenie. A tak sa pokojne môže stať, že sa na súde objaví prípad z roku 1877. Tak ako sa stalo na žilinskom krajskom súde. Čím je prípad starší, tým viac rastie okruh účastníkov, čo môže celé konanie riadne skomplikovať. „V tomto prípade to bolo o niečo jednoduchšie vďaka tomu, že žiadateľ mal veľmi dobre pripravené podklady,“ hovorí Robert Urban, predseda Krajského súdu v Žiline. U neho končia aj všetky spory, pri ktorých sa nevedeli dediči dohodnúť a niektorí z nich sa odvolali.
Aj v oblasti dedičských konaní sú súdy zavalené niekoľkoročnými spormi. Súdy totiž túto agendu prevzali od štátnych notárstiev v roku 1993 úplne nepripravené a navyše v čase, kedy dedičské konania prežívali boom. Súdy tak hneď na začiatku zavalili tisícky dedičských spisov. „Notári o tom vedeli už rok-dva vopred. Venovali sa preto najmä lukratívnejším agendám. Dedičstvá sa hromadili, len na žilinský okresný súd prišlo naraz 4500 nevybavených vecí.“ Za 10 rokov sa v Žiline podarilo znížiť toto číslo o polovicu.
Vlani prebehlo v Žilinskom kraji viac ako deväťtisíc dedičských konaní. Takmer pätina z nich skončila na niektorom z okresných súdov. „Návrhy väčšinou nie sú kompletné. Buď nie sú označení všetci účastníci, alebo nie sú riadne označené nehnuteľnosti,“ vymenúva Urban najčastejšie príčiny, prečo sa všetko nevyrieši hneď u notára.
Najviac konaní mali v Žiline a v Čadci. „Situácia v Žiline je podmienená tým, že ide o najsilnejší okres. V Čadci sú problémom dlhodobo neusporiadané vlastníctva k nehnuteľnostiam. Za socializmu nemala pôda žiaden význam, v dedičských konaniach sa neprejednávala alebo len veľmi povrchne,“ hovorí Urban.
Aby sa dedičské konanie zbytočne nepredlžovalo, sporné majetky sa vyčlenia a riešia sa v samostatných konaniach. „Štandardne bývajú také spory napríklad aj o výške výdavkov na pohreb. Časti pozostalých sa nepozdáva veľkolepý kar alebo pomník.“ Najčastejšie sú to však hádky pre majetok. Pozemky, lesy, pôda. Súd musí často rozhodovať medzi dvoma stranami aj vtedy, ak poručiteľ niekomu majetok sľúbil ústne, nespravil však o tom žiaden zápis. Ak neexistuje závet alebo darovacia listina na konkrétnu osobu, zákonný nárok na svoj podiel majú aj ostatní dediči.
ANDREA HARMANOVÁ
