Obranca Toronta Róbert Švehľa (vľavo) sa na ľade NHL zráža s Mariom Lemieuxom z Pittsburghu. Rodák z Martina odohral v zámorí osem kompletných sezón a v 655 stretnutiach zaznamenal 335 bodov za 68 gólov a 267 asistencií. FOTO - ARCHÍV TASR
V sobotu 10. mája 2003 odohral hokejista Róbert Švehla posledný zápas svojej kariéry. V drese Slovenska sa po víťazstve 4:2 nad Českom tešil z bronzovej medaily na majstrovstvách sveta v Helsinkách. V posledných sekundách stretnutia v Hartwall arene už nestriedal, vychutnal si chvíle na ľade a zobral si puk na pamiatku. Zakýval do hľadiska otcovi, objal sa so spoluhráčmi. „Je koniec, čas odísť,“ povedal jeden z najznámejších obrancov NHL, pre nezlomnú vôľu prezývaný aj Železný muž. Rodák z Martina (2. 1. 1969) už vlani koketoval s myšlienkou zavesiť korčule na klinec, ale predsa len sa dohodol s Torontom. Mnohí odborníci aj fanúšikovia si myslia, že 34 rokov nie je ešte vek na odchod do hokejového dôchodku, ale „Švehlič“ trvá na svojom: „Teraz ma už nikto neprehovorí. Telo je opotrebované, dlhé roky hokeja cítim najmä v kĺboch. Stačilo.“ Svoje posledné korčule venoval do Siene slávy slovenského hokeja.
V utorok sa Švehla prvý raz od skončenia svetového šampionátu ukázal na zimnom štadióne Dukly Trenčín. So záujmom si pozrel plochu na in-line hokej, ešte toto leto by si vraj chcel vyskúšať hru na kolieskových korčuliach. „Teraz budem mať na zábavu dosť času,“ smial sa otec dvoch synov, s ktorými sa vie doma vyblázniť pri futbale.
Róbert sa na zimáku pozdravil so známymi, sadol si do miestnosti pre hostí, dal si pivko a pri výhľade na tribúny spomínal na míľniky svojej kariéry. Z Trenčína odišiel v roku 1992 do sveta ako talentovaný hráč, po jedenástich rokoch sa vrátil - ako nádejný funkcionár Dukly. Na tvári už má vrásky, ale vnútri je to stále človek s veľkým dobráckym srdcom.
Trenčín bránou do sveta
Uprostred sezóny 1989/90 si tréner Dukly Trenčín Július Šupler dal zavolať dvadsaťročného obrancu z topoľčianskej rezervy Švehlu a spýtal sa ho: „Vieš plávať?“ Róbert sprvu nerozumel, s plávaním nemal problémy. „Viem,“ odvetil. „To je dobre. Hodíme ťa do vody a uvidíme, ako si poradíš,“ vrátil sa Róbert k dôležitej chvíli vo svojom živote, keď sa pri zranení ktoréhosi obrancu preňho otvorili dvere do ligovej zostavy. V obrannej dvojici mal vedľa seba dobrého učiteľa v skúsenom Ernestovi Bokrošovi, do Topoľčian sa už nevrátil. Ešte v tej sezóne hral nováčik Švehla vo finále play off I. ligy so Spartou Praha. V holešovickej aréne sa mu nerozklepali nohy pred vyše 14-tisícovým publikom. Šikovný pravák so zvláštnym korčuliarskym štýlom chytil šancu do rúk. Keď si aj po riadnom tréningu nakladal dávky navyše a bez reptania splnil všetky pokyny, trénerovi Šuplerovi bolo jasné, že z usilovného mladíka môže vyrásť veľký hokejista. Mal ideálnu povahu. Namiesto rečí nechal hovoriť svoju hokejku. Mal cit na prihrávku, sedel mu ofenzívny hokej, ale nebál sa zastaviť telom ani hviezdy ligovej súťaže.
V sezóne 1991/92 sa stal Švehla pilierom obrany Dukly, ktorá po finálovom víťazstve nad Plzňou vystúpila na domáci vrchol. Prvá formácia Švehla, Holaň, Pálffy, Petrovický, Jánoš rozhodovala zápasy. „Hrali sme parádny hokej, proti ofenzívne ladenému Litvínovu to boli zakaždým strelecké preteky. Diváci v zaplnenom hľadisku sa išli utlieskať,“ vrátil sa Róbert do čias v drese Dukly.
Rok 1992 bol preňho zlomový. Okrem ligového titulu sa tešil aj z bronzovej medaily v tíme Československa na zimnej olympiáde v Albertville, k tretiemu miestu federálnej reprezentácie na majstrovstvách sveta v Prahe a Bratislave mu pribudlo aj ocenenie Najlepší obranca šampionátu. V lete ho draftoval klub NHL Calgary Flames a brána do sveta bola otvorená.
Cez Švédsko do NHL
„Mohol som si vybrať cestu cez farmárske tímy v zámorí alebo cez európske kluby. Zvolil som si švédsku Elitserien a neurobil som zle. Tri roky v IF Malmö boli pre mňa veľkou školou,“ vravel Švehla o hernom dozrievaní na severskom ľade. Aj teraz sa smeje, keď spomína, ako sa udomácňoval v špičkovom švédskom klube a niesol si návyky z Trenčína. V prvom prípravnom zápase mu to na lavičke rukami-nohami vysvetľoval líder tímu Mats Näslund: „Útočník som tu ja. Ty si obranca!“ Švehlovým ofenzívnym chúťkam bol koniec, švédsky hokej je vo svete povestný dôrazom na obrannú hru. S mužstvom IF Malmö sa Róbert stal víťazom bývalého Európskeho pohára majstrov, v roku 1994 vyhrali aj Elitserien. Nové skúsenosti zúročil tvrdý bek v reprezentácii Slovenska v olympijskej kvalifikácii v Sheffielde ‘93 aj v olympijskom turnaji v Lillehammeri ‘94, kde mužstvo vedené kapitánom Petrom Šťastným senzačne vyhralo základnú skupinu, ale potom nešťastne vypadlo vo štvrťfinále s Ruskom. Švehla nechýbal v zostave Slovenska ani na MS B-kategórie ‘95 v Bratislave, kde víťazstvo nad Lotyš-skom (4:3) posunulo náš tím do „áčka“. Už keď bol postup vo vrecku, slovenský obranca neodolal volaniu NHL a ešte v závere šampionátu odcestoval z Bratislavy na Floridu. Na Švehlu získal v NHL práva klub Panthers a na konci základnej časti 1994/95 stihol odohrať prvých päť zápasov. „V premiére proti New Jersey sme vyhrali 1:0, v druhom stretnutí proti Quebecu som strelil gól a celé leto som potom doma uvažoval, čo ma s rodinou v zámorí čaká,“ povedal o vydarenom vstupe do vysnívanej ligy.
Mužstvo ako veľká rodina
V kempe Floridy na jeseň 1996 privítal hráčov nový tréner Doug McLean, Švehla si dal za cieľ udržať sa v prvom mužstve, aby nemusel ísť na farmu. „Začiatok mojej prvej celej sezóny v Severnej Amerike nebol bohvieaký. Na ľade New Jersey sme prehrali 0:4 a ja som mal v štatistike tri mínusové body - za účasť pri góloch. Aj v ďalšom zápase doma s Chicagom sme podľahli, zasa som schytal mínusky. A tak ma tréner v ďalšom stretnutí nechal stáť. Aby som sa upokojil. Ale dostal som sa do toho, vybojoval som si miesto v zostave Panthers,“ vravel obranca s číslom 24. Od tej chvíle sa na sedem rokov stal oporou zadných radov Floridy, individuálnymi výkonmi prepisoval historické štatistiky klubu. Róbert dodnes drží rekord Panthers v počte odohraných zápasov (573), v počte stretnutí bez pauzy (300), v bodyčekoch, zblokovaných strelách či v celkovom čase strávenom na ľade.
Hneď v prvej sezóne si zahral v tradičnom zápase All Star a v jednej chvíli korčuľoval na ľade v päťke výberu Východnej konferencie s velikánmi Paulom Coffeyom, Mariom Lemieuxom, Waynom Gretzkym, Markom Recchim. „Mario sa mi prišiel poďakovať za gólovú prihrávku,“ spomínal na hviezdnu spoločnosť. Vo finiši nekonečne dlhého ročníka sa potom s Floridou dostal do finále o Stanley Cup. Ako prvý Slovák po liptovskom rodákovi Stanovi Mikitovi, ktorý s tímom Chicaga v roku 1961 držal pohár nad hlavou. Róberta nezastavilo ani ťažké zranenie na tvári vo štvrťfinálovej sérii s Philadelphiou, keď smoliarsky spadol na korčuľu Erica Lindrosa. „Mal som vybité predné zuby, zlomený nos. Vytrpel som si svoje u zubára, rany mi pozašívali. V noci som doma nemohol ležať v posteli, a tak som driemal v kresle. Dva dni po úraze som nastúpil na ďalší zápas série s Philadelphiou s plexisklovou ochranou na tvári. Akoby som tušil, že je to pre mňa jedinečná šanca hrať o Stanley Cup. Ďalšia príležitosť už nikdy neprišla,“ vravel o mimoriadne vydarenej sezóne v NHL. Florida prehrala vo finále s Coloradom 0:4 na zápasy.
„Urobili sme výbornú partiu, velil jej kapitán Brian Skrudland. Žili sme ako veľká rodina. Uvedomil som si to v ďalších rokoch, keď klub vytrejdoval Skrudlanda a kolektív sa postupne rozpadal. Prišli ďalší hráči, no nikdy už nebola jednotnosť ako v sezóne 95/96,“ hľadal korene úspechu. V ďalších rokoch sa panteri už len dva razy dostali do play off, no Švehla si držal vysoký kredit. Bol najproduktívnejším obrancom tímu päť sezón za sebou (1996 - 2000).
Jedinečná zmluva
Keď sa mu na jar 2002 skončil kontrakt, Florida ponúkala ďalšie predĺženie. Švehla chcel s hokejom skončiť, no keď Toronto pristúpilo na jeho podmienku s finančnou pomocou Dukle Trenčín, pridal v NHL aj ôsmu sezónu. Hodnú titulu Ironmana: štvrtý raz za sebou odohral v základnej časti všetkých 82 zápasov. Róbert zo svojej štvormiliónovej zmluvy uvoľnil pre Duklu rovný milión dolárov a javorové listy z Toronta pridali k nemu ďalších 250-tisíc USD. Takú zmluvu skúsený agent Rich Winter ešte nepripravoval a pri jej podpise ťažko hľadal slová: „V Toronte boli naozaj prekvapení. Veľa hráčov o podobných veciach hovorí, ale až teraz s tým prišiel človek pred predstaviteľov klubu. Nechceli veriť, že nejde len o peniaze.“
Z hokejistu manažér?
Róbert Švehla vyšiel do svetového hokeja z Dukly Trenčín a sem sa aj vrátil. Láka ho práca manažéra. Je jedným z akcionárov klubu s približne 30-percentným balíkom. „Trenčiansky hokej má v NHL výborné meno, chceme ho udržať. Aj na prospech slovenského športu,“ dodal hokejový džentlmen.
