Americká administratíva po páde Saddámovho režimu spriadala plány na vytvorenie nového poriadku na Blízkom východe. Po vlne teroru v posledných dňoch je v stave hlbokého rozčarovania. Znovu sa prebúdza al-Káida a opätovné pokusy o oživenie izraelsko-palestínskeho mierového procesu sa začínajú blížiť ku krachu.
Podľa denníka New York Times chce situáciu zachrániť americký prezident George Bush, ktorý uvažuje o svojej prvej blízkovýchodnej ceste. Mala by sa uskutočniť prelome mája a júna, keď bude Bush na stretnutí G8 vo francúzskom Eviane. Miestom schôdzky by mohla byť neutrálna pôda – Kuvajt alebo Katar a pozvaní by boli izraelský a palestínsky premiér Ariel Šaron a Mahmúd Abbás.
To, že za miesto možnej schôdzky sa nevybral priamo Izrael, má svoju logiku. Bush a jeho poradcovia totiž nevedia, do akej miery sa do stagnujúceho mierového procesu chcú vložiť. Navyše nie je vôbec jasné, aký bude výsledok Bushovho úsilia. Preto jeho misiu označujú za odbočku európskej cesty. Ak bude stretnutie úspešné, označí sa za prielom. Ak nie, nebude to také nápadné.
Skeptici a znalci miestnych pomerov hovoria, že hrozí druhá alternatíva. Vychádzajú z toho, že „cestovná mapa“ existuje len v americko-európskych diplomatických kabinetoch a pomaly na ňu padá prach.
Izraelský denník Jerusalem Post včera napísal, že americkú komisiu, ktorá mala prísť preskúmať implementáciu plánu, Izrael zdvorilo odmietol. Dôvod: nie je čo skúmať. Palestínčania nezačali s reformou bezpečnostných zložiek, nijaký izraelský buldozér nenabral kurz smerom k sporným osadám.
Palestínčania aj Izraelčania sa teraz zaoberajú vlastnými vecami a čakajú, kto začne robiť ústupky. Každá strana konfliktu je presvedčená, že na rade je tá druhá.
Izrael problém stagnácie mierového procesu spája výlučne s osobou Jásira Arafata. Arafat je podľa neho zodpovedný za rastúcu vlnu teroru. Tá oslabuje palestínskeho premiéra Abbása a jeho nateraz neviditeľné snahy bojovať s radikálmi.
V Jeruzaleme sa špekuluje, či Arafata vyhostiť a vybaviť mu azyl niekde v Európe a riskovať nárast násilia, alebo len pokračovať v taktike jeho postupnej marginalizácie. Tieto debaty sú síce vzhľadom na nesporný Arafatov vplyv legitímne, ale paradoxne vedú k udržiavaniu Arafata na scéne.
Aj časť Palestínčanov považuje Arafata a jeho boj s Abbásom za problém. Oveľa častejšie však hovoria, že proti terorizmu nemôžu bojovať pre prítomnosť izraelskej armády na ich územiach.
Včera premiér Abbás odvolal svoju návštevu Bejt Chanúnu v pásme Gazy, pretože tam vstúpili izraelské vojská. Armáda ich prítomnosť odôvodňuje snahou zabrániť palestínskym militantom páliť na Izrael rakety Kassám.
Aj to je podľa Palestínčanov signál, že Izrael nemá záujem o mier. Faktom však je aj to, že po stiahnutí izraelskej armády z palestínskych území minulý týždeň, Izrael zažil päť teroristických útokov za 48 hodín.
V tejto situácii je úzkosť americkej administratívy z vývoja v oblasti pochopiteľná. Otázkou však zostáva, či si ju Američania v euforickom pocite po Iraku nevypracovali sami.
