Tri mesiace hĺbila stavebná firma trinásť metrov hlbokú jamu, aby malo kde vedenie železníc parkovať v štvorpodlažnom podzemí svoje autá a nad jamou mala vyrásť veľká štrnásťposchodová administratívna budova a zopár bytov, dohromady za pol miliardy korún. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Železničiarska jama neďaleko centra Bratislavy, ktorá bola dlho terčom kritiky médií, pretože nad ňou mala vyrásť štrnásťposchodová budova pre vedenie železníc, je na predaj.
Železnice SR a Železničná spoločnosť ju ponúkajú v inzerátoch. „V pondelok vyšiel prvý inzerát a teraz sú už traja záujemcovia o kúpu,“ povedal hovorca Železníc SR Ján Keresteš. Záujemcov v najbližšom čase prevedú staveniskom, ukážu im projekty a podľa ponúk sa rozhodnú, komu ho predajú.
V jame je obrovský žeriav a včera v nej pracovalo asi dvadsaťpäť robotníkov. Armovali, zvárali, zbíjali dosky, pripravovali sa na betónovanie ďalšieho podlažia.
Vyhĺbenie jamy a vybudovanie podzemných podlaží stálo doteraz železnice okolo 66 miliónov korún. „Za našu firmu to bolo 21,3 milióna plus pozemok, ostatné náklady hradila Železničná spoločnosť,“ povedal Keresteš.
Pôvodne malo nad jamou stáť sto bytov pre železničiarov. Železnice sa ale pred časom rozdelili na dve spoločnosti. Budova pôvodného generálneho riaditeľstva ostala Železniciam SR, ale Železničná spoločnosť chcela tiež svoju budovu, a tak sa plány menili. Už nemali postaviť sto, ale iba dvadsať bytov plus garáže (dohromady za zhruba 100 miliónov) a Železničná spoločnosť mala získať moderné administratívne priestory s garážami (za 400 miliónov).
Vedenie oboch železničiarskych firiem predpokladá, že z predaja získajú najmenej toľko, koľko do hĺbenia jamy a výstavby podzemia investovali. Podľa našich informácií sa železničiari nechystajú v dohľadnom čase hĺbiť ďalšiu jamu.
Informácie, že zadlžení železničiari si neďaleko centra Bratislavy stavajú polmiliardovú budovu, sa objavili v denníku SME v čase, keď sa vedenie rozhodovalo, že zruší stratovú osobnú dopravu na regionálnych tratiach.
Informáciu prebrali aj ostatné médiá a minister dopravy železničiarom zakázal pokračovať vo výstavbe. Nepáčilo sa mu plytvanie peniazmi, no osobnú zodpovednosť za to, že zadlžené železnice míňajú na výstavbu úradníckych kancelárií, nevyvodil. Napriek zákazu ministra, museli stavbári v jame pracovať ďalej, lebo hrozil zosuv pôdy a zrútenie vedľajších budov do nej.
RICHARD FILIPKO
