Denník SME oslovil viacerých politikov s prosbou, aby si otestovali svoj intelekt testom u odborníka. Test mal odhaliť ich najsilnejšie a najslabšie stránky.

Výber politikov na testovanie bol náhodný a snažili sme sa osloviť niekoľko desiatok z nich.

Keď sa poslanec HZDS Dušan Jariabek dozvedel, o čo ide, povedal: „Odporučím vám inú tému, na ktorú by ste sa mohli zamerať. A tou je inteligencia novinárov. Týmto považujte náš rozhovor za ukončený.“

Jeho stranícky kolega Roman Hofbauer odmietnutie vyargumentoval slovami: „Smola, chlapci, smola. Poznáme vaše úmysly. Ten test je určite zostavený tak, aby z neho opoziční poslanci vyšli ako hlupáci a koaliční ako géniovia. Vy ste hlboko tendenčný denník, smola.“

Augustín Marián Húska vysvetlil, že je práve po chorobe a prepustili ho z nemocnice. Tvrdil, že aj on sám kedysi zostavoval takéto testy, takže tomu až príliš dobre rozumie.

Poslankyňu Oľgu Keltošovú nápad zaujal. No nebolo možné zladiť časový termín, ktorý by vyhovoval jej, nám aj psychológovi. Nakoniec odkázala: „Keď budete mať niečo takéto nabudúce, určite mi zavolajte.“

Poslanci Milan Ištván a Peter Weiss z SDĽ prejavili o testovanie záujem, ale boli mimo Bratislavy. Rovnako aj Víťazoslav Moric z SNS, Daniel Lipšic a Vladimír Palko z KDH.

Peter Kresák z SOP najskôr súhlasil, ale potom z časových dôvodov stretnutie odvolal.

Predseda SOP Pavol Hamžík po niekoľkých kontrolných otázkach s testovaním súhlasil. „Nemáte špeciálny test pre ľavicových a pravicových politikov?“ pýtal sa a potom zvážnel. „Ale nie je to nejaká ,búda‘?“ Čas mal až včera, ale to už sme nestíhali my.

Predseda Smeru Robert Fico najskôr prostredníctvom hovorcu strany súhlasil, ale na druhý deň odmietol. Viliam Oberhauser z SNS sa tváril, že ho to aj celkom zaujíma, ale vyhovoril sa na nedostatok času.

Poslanec KDH František Mikloško býva za každú „srandu“. S úsmevom povedal: „Napíšte, že som zo strachu odmietol, bál som sa, že dopadnem veľmi zle. V politike som už dvanásť rokov a to človeka poznačí.“

František Šebej odmietnutie zdôvodnil tým, že dlhé roky pracuje ako psychológ a podieľal sa aj na konštrukcii testov, takže ich dobre pozná.

Úsilie otestovať bývalého a súčasného premiéra stroskotalo – požiadavka sa nedostala ďalej ako k hovorcom. Hovorkyni HZDS Žanete Pittnerovej sa myšlienka otestovať Vladimíra Mečiara páčila. Ibaže on je na dovolenke. „Niekedy v septembri by to bolo možné.“

Hovorca SDKÚ Sergej Michalič sa najskôr pýtal, či chceme Mikuláša Dzurindu otestovať ako predsedu vlády, alebo predsedu strany, a potom chcel vedieť podrobnosti testu. Tie poznal len psychológ. (rf, miš)

PRAVIDLÁ HRYPolitici, ktorí s testovaním súhlasili, vedeli vopred len jedno – že ide o tzv. test kritického myslenia a na jeho úspešné zvládnutie je potrebný nielen intelekt.

Je to medzinárodne uznávaný test – nemá nič spoločné s matematikou (nejde o IQ test, v ktorom býva výsledkom jedno číslo). S politikmi ho urobil psychológ Julián Lučanský z Centra poradenských a psychologických služieb v Bratislave.

Test má päť podtestov – rozpoznávanie domnienok, interpretácia, dedukcia, usudzovanie, silné a slabé argumenty.

Výsledky poznal len psychológ a testovaný politik. SME sa dozvedelo len to, čo nám politici sami povedali.

Test bol vždy vyhotovený len v jednom origináli a ten si nechali politici, takže nie je možné zneužiť ho. Každý z politikov nad testom strávil najmenej trištvrte hodiny. Julián Lučanský nás vopred upozornil, že politici nebudú mať rovnaké podmienky: nerobili test v rovnakom čase a na rovnakom mieste, viacerí riešili test v strese, medzi rôznymi rokovaniami, mohli im prekážať aj horúčavy. Preto nie je možné porovnávať čísla z testu. Napriek tomu výsledky jasne poukázali na silné a slabé stránky intelektu a myslenia politikov.

VYHODNOTENIE PSYCHOLÓGA

Na psychologickom vyšetrení sa zúčastnili z iniciatívy denníka SME pracovníci štátnej správy a funkcionári politických strán.

Vyšetrenie sme zamerali na zisťovanie úrovne kritického myslenia, ktoré zahŕňa schopnosť uvedomiť si existenciu problémov a potrebu riešiť ich, schopnosť definovať problém, vybrať primeranú informáciu na riešenie úloh, spoznať domnienky, vybrať primerané riešenie a stanoviť závery.

Medzi použitou metódou a inteligenčnými testmi je významný vzťah. Metódou sme hodnotili platnosť úsudkov ako logických záverov vytvorených na základe daných faktov.

Napríklad: Z jedného bytu je počuť, že hrá rádio. Úsudok, že je niekto doma, môže, ale i nemusí byť správny, rádio možno obyvatelia zabudli vypnúť alebo ho mohli pri odchode nechať úmyselne hrať, ale môžu byť aj doma. Môžeme usudzovať, že sú pravdepodobne doma.

Ďalej sme hodnotili rozpoznávanie domnienok nevypovedaných predpokladov zo série tvrdení.

V celom teste sa operuje s miernym deficitom informácií potrebných na riešenie úloh.

V hodnotení dedukcie sme zisťovali schopnosť posúdiť pravdivosť predložených záverov. Napríklad výroku Daždivé dni sú otravné. Možný záver: Slnečné dni nie sú otravné. Záver je nesprávny, keďže to z výroku nevyplýva, lebo i slnečné dni môžu byť otravné.

Podobne sa hodnotili i schopnosti interpretácie – zvažovanie faktov, posúdenie, či závery logicky nespochybňujú predložené informácie v príkladoch.

Súčasne bola hodnotená schopnosť rozlišovať medzi argumentmi, ktoré sú pre uvedené príklady najzávažnejšie, a tými, čo sú nepodstatné.

Metóda je významná miernym deficitom informácií potrebných na riešenie úloh.

Celkovo možno konštatovať, že všetci dosiahli nadpriemerné až vysoko nadpriemerné výsledky. Rozdiely boli iba vo výsledkoch jednotlivých subtestov.

Nezistili sme štatisticky významné rozdiely v schopnosti kritického myslenia a účastníkov psychologického zisťovania úrovne kritického myslenia. Zároveň sme nezistili rozdiel v schopnostiach v závislosti od pohlavia.

PhDr. JULIÁN LUČANSKÝ

VÝSLEDKY TESTU

BÉLA BUGÁR

dedukcia – vysoko nadpriemerná

interpretácia – vysoko nadpriemerná

Hodnotenie psychológa Juliána Lučanského: „Celkový výsledok je nadpriemerný. Pán Bugár nemá žiadne slabiny, nič nebolo v priemere.“

Naše hodnotenie: vysoko nadpriemerný, test vypĺňal bez zbytočných otázok, pomerne rýchly.

„A to bolo v slovenčine!“ podpichoval predseda SMK. „Test bol celkom nezvyčajný. Skutočne stačilo, aby bolo jedno slovo otočené a výsledok by bol iný. Bolo treba rozmýšľať,“ hodnotil Béla Bugár. Pobavila ho otázka, kde sa hovorilo o malých radikálnych stranách. „To bolo o nás?“ usmial sa.

LADISLAV PITTNER

dedukcia – nadpriemerné

schopnosť rozlíšiť argumenty – nadpriemerná

Hodnotenie psychológa: „Keby mal pán Pittner lepšie podmienky, celkom určite by dosiahol viac bodov. Vzhľadom na podmienky a vek 67 rokov je veľmi dobrý.“

Naše hodnotenie: nadpriemerný, zo začiatku to vyzeralo, že nám nie veľmi dôveruje, ale prítomnosť psychológa odborníka ho zjavne potešila.

„Takýto test je pre každého človeka prínosom v tom, že si môže otestovať svoju momentálnu situáciu. Nemusí však vždy dopadnúť rovnako, aj keby boli rovnaké otázky a podmienky – závisí to od momentálnych dispozícií,“ povedal po teste Ladislav Pittner.

ANNA MALÍKOVÁ

rozpoznávanie domnienok – vysoko nadpriemerné

hodnotenie argumentov – vysoko nadpriemerné

interpretácia – vysoko nadpriemerná

dedukcia – nadpriemerná

Hodnotenie psychológa: „Celkovo nadpriemerná a v jednotlivých subtestoch, najmä v hodnotení argumentov, dosiahla veľmi veľa bodov.“

Naše hodnotenie: vysoko nadpriemerná, pred testom nekládla žiadne zbytočné otázky, hoci na nej bolo vidieť napätie, po teste bola možno trochu prekvapená skutočne výborným výsledkom.

„Jedna otázka v teste ma nahnevala – týkala sa menšín a politických strán,“ neodpustila si miernu provokáciu s úsmevom Anna Malíková.

ĽUDOVÍT KANÍK

dedukcia – vysoko nadpriemerná

interpretácia – vysoko nadpriemerná

hodnotenie argumentov – vysoko nadpriemerné

Hodnotenie psychológa: „Počtom dosiahnutých bodov sa test pána Kaníka podobal na výsledky testu Anny Malíkovej, čiže výsledok je vysoko nadpriemerný. Ale keďže test nerobili v jednom čase a v úplne rovnakých podmienkach, body nebudeme uvádzať.“

Naše hodnotenie: vysoko nadpriemerný, pred testom navonok pôsobil pokojne, vyplnil ho jasne najrýchlejšie, nemal žiadne otázky.

„Na začiatku som mal pocit, ako keby som bol zviazaný prílišnou zodpovednosťou. Test bol dosť ťažký, ale potom som zistil – čím menej budem špekulovať, tým lepšie sa mi bude odpovedať. Pri takomto teste asi platí, že čím horšie by človek dopadol, tým by bol menej sebakritický,“ povedal po teste Ľudovít Kaník.

JÁN ČARNOGURSKÝ

dedukcia – vysoko nadpriemerná

interpretácia – vysoko nadpriemerná

Hodnotenie psychológa: „Pán minister nemal v jednotlivých subtestoch najvyššie body, ale je veľmi vzácne vyrovnaný. Žiadna slabina – všetko v nadpriemere a dve vo vysokom nadpriemere. Patrí k najvyrovnanejším, s akými sa pri testovaní stretávame. Dosiahol veľmi podobné výsledky ako pán Bugár.“

Naše hodnotenie: vysoko nadpriemerný, bez otázok, pôsobil trochu chladne, hneď po teste asi myslel na ďalšie rokovania.

„Subtest, v ktorom šlo o hodnotenie argumentov, mi pripadal trochu ťažší. Ostatné som ako-tak zvládal. Nepochybne to bolo pre mňa prínosom, niečo nové, s čím som doteraz nemal skúsenosť,“ povedal Ján Čarnogurský.

(Poznámka: politici na radu psychológa zverejnili len najsilnejšie stránky svojho intelektu a myslenia)

FOTO SME – ĽUBOŠ PILC