
Americký vojak kontroluje nárazníkovú zónu v oblasti srbského Preševa. FOTO - REUTERS
Napätá situácia v údolí Preševa v južnom Srbsku pri zbežnom pohľade pripomína Kosovo spred niekoľkých rokov. Základná situácia je rovnaká - žije tu albánska väčšina, za ktorej práva bojuje ozbrojená gerila. Píše sa však rok 2001, a nie 1989. V Belehrade nevládne Slobodan Miloševič. Kosovo, po bombardovaní NATO medzinárodný protektorát, je fakticky albánske, i keď de iure je stále súčasťou Srbska.
Gerila v sile stoviek až tisícok mužov, mladšia sestra oficiálne odzbrojenej kosovskej UCK, dnes naráža do dverí otvorených dialógu a chcela by najradšej hneď zbúrať celú stenu. Ťaží pritom z neschopnosti síl NATO kontrolovať demilitarizované pásmo v oblasti. S podporou z Kosova podniká útoky na srbských policajtov a politicky pripúšťa jedinú možnosť - odtrhnutie kúska južného Srbska a jeho pripojenie k nezávislému Kosovu.
Ak aj Belehrad mal ešte v decembri silné vyhlásenia, že zjedná poriadok na juhu silou, dnes ponúka korektný plán, ktorý akoby napísali v Štrasburgu. Albánci z oblasti mestečiek Preševo, Medvedja a Bujanovac dostanú možnosť vstúpiť do miestnej správy, stať sa členmi policajného zboru a Belehrad im sľubuje ekonomickú pomoc. To všetko pod medzinárodným dohľadom a za vylúčenia samostatnosti, posunu hranice či „zvláštneho štatútu“ pre Albáncov. Je to model, ktorý sa pomaly osvedčuje napríklad v Bosne.
Politické krídlo Oslobodzovacej armády Preševa, Medvedje a Bujanovaca - UCPMB - určilo vyjednávací tím, ale o pláne nie je ochotné rokovať. Trvá na maxime a navyše žiada medzinárodné sprostredkovanie, ktoré včera srbský premiér Zoran Djindjič odmietol ako neadekvátne.
Ak sa nič nezmení - a veľa sa zmeniť nemôže, pretože „odvážna“ UCPMB fakticky nemá ozbrojeného súpera (juhoslovanská armáda za gerilami do ochranného pásma nesmie) - bude sa konflikt vliecť, kým nedôjde k politickému posunu v probléme samotného Kosova.
UCPMB zatiaľ poslúži ako vyslané nátlakové komando kosovskoalbánskych radikálnych politikov, ktorí sú proti Kosovu v hraniciach Srbska, i keď sa navonok od gerily dištancujú. A albánski obyvatelia južného Srbska zostanú rukojemníkmi konfliktu - až kým neprehovoria ich legitímni zástupcovia. Práve to pritom ponúka belehradský plán - a nie „špinavé srbské policajné uniformy“, ako tvrdí UCPMB.
BAŠA JAVŮRKOVÁ