V prechodnom období prejde krajina mnohými ťažkými situáciami. Hneď po vstupe sa dá očakávať zvýšenie cien potravín, prechod na euro, ktorý má byť asi v roku 2008, budú podľa Eduarda Kukana zrejme sprevádzať „boľavé sociálne opatrenia“. Na úroveň členských štátov únie sa podľa neho dostaneme asi až o 20 rokov.
Nadšenie a radosť sa preto môžu veľmi rýchlo zmeniť na sklamanie, šok, apatiu k politike, či naopak agresivitu a nadávky na adresu politickej elity. Viacerí analytici sa zhodli, že pred referendom chýbala práve informovanosť o výhodách a nevýhodách vstupu.
„V Rakúsku nastal aj napriek dvojtretinovej podpore veľký integračný šok a sklamanie. V prípade integrácie Slovenska to môže byť o to väčší šok,“ povedal už počas kampane vedúci Odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu Ivan Sečík. Politici mali podľa neho práve tento moment zohľadniť pri príprave kampane.
Sociológ Michal Vašečka hovorí, že vystupovanie vládnych politikov pred referendom pôsobilo, ako keby nepriamo priznávali, že im ide len o to, aby sme sa dostali do únie. „Ale či obyvateľstvo bude pripravené na to, čo ho čaká, akoby ich nezaujímalo.“ Politici by podľa neho nemali skončiť pri abstraktnom omieľaní potreby vstupu do únie, ale mali by rozprávať o tom, čo prinesie – o možnostiach, zlepšení sociálnej situácie, o príleve zahraničných investícií.
Podľa psychológa Juliána Lučanského je pravdepodobnosť šoku a sklamania veľká. „Informácií pre bežných ľudí o úskaliach bolo málo. Nie všetci si informácie o kladoch a záporoch v novinách prečítali.“
Situáciu, ktorá môže nastať po vstupe, prirovnal k nárazu na betónovú stenu. „Sklamanie môže prejsť do agresivity, alebo naopak do regresivity – teraz začnem plakať a nadávať, ako som sa dobehol, keď som hlasoval za vstup.“ Najlepšie by bolo, keby ľudia odpovedali aj na sklamanie ako na výzvu. „Odhlasovali sme to, ocitli sme sa v takejto situácii, a teraz urobme všetko preto, aby sme ju čo najviac využili v prospech nás a v prospech Európy,“ radí.
MIRKA HOROBOVÁ
