Sčítanie hlasov trvalo niekoľko hodín, ktoré vláda trávila v napätí, či účasť presiahne hranicu 50 percent. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Môžu si politici povedať, že referendum je platné a zároveň aj úspešné?
„Keď sa na vec pozrieme s odstupom, tak na obidve otázky sa dá odpovedať áno. Cieľ sa podarilo splniť. Bolo to aj dramatické. Politici si môžu povedať, že boli úspešní.“
Všetky doterajšie referendá na Slovensku boli neplatné alebo zmarené. Rehabilitoval sa teraz zmysel referenda na Slovensku?
„Prevažne áno. Je to prvé úspešné referendum, bolo o dôležitej otázke. Zostávajú však nejaké škvrny. Týkajú sa predovšetkým správania politikov v posledných dňoch. Z hľadiska moratória sa mi nezdalo úplne korektné.“
Mohli výzvy politikov vplývať na ľudí aj demotivujúco?
„Dôležitejšie je, že na Slovensku sa po dlhom čase dosiahol široký politický konsenzus v takejto základnej otázke. Nech už máme akékoľvek pocity, keď vidíme vedľa seba rôznorodých politikov zo spormi z minulosti a zo súčasnosti, ocenil by som, že vedeli rozlíšiť rozhodujúci štátny záujem a politické spory.“
Na referendum zjavne neprišli všetci voliči vládnych strán. Možno dnes hovoriť o ich únave z politiky alebo si boli istí, že do únie vstúpime aj keď referendum nebude platné?
„Podľa výsledkov hlasovania z okresov mám pocit, že voliči koaličných strán sa zúčastnili vo vyššej miere. Základná otázka však znela rovnako a nemusela ráznym spôsobom rozdeľovať voličov koalície a opozície.“
Čo mohlo mať vplyv na nižšiu účasť?
„Ukázalo sa, že základné rozdelenie na Slovensku nie je medzi prívržencami a odporcami vstupu do únie. Teraz to bolo skôr rozdelenie medzi prívržencami a ľuďmi, ktorí boli väčšmi ľahostajnými, prípadne ľuďmi, ktorí predstavovali protestné hlasy proti vláde. Niektorí politici si tiež zohrievali viac „polievočiek“. Zapájali sa do všeobecného konsenzu o únii a zároveň podkurovali vláde kritikou kampane. Skutočne nebezpečné boli tvrdenia, že ak bude referendum neplatné, vláda musí odstúpiť. Tisícky ľudí, ktorí majú vládu v zuboch, si mohli povedať, že urobia všetko preto, aby naozaj nebolo platné. Stačilo, aby pohodlne zostali doma.“
Prečo teda ľudia, ktorí boli proti vstupu do únie, išli hlasovať? Takto pomohli priaznivcom integrácie.
„Slovensko dlhodobo patrilo ku krajinám s vysokou mierou podpory vstupu do únie. Všeobecná podpora je jedna vec, lebo mnohí zároveň neboli až tak za, aby sa zdvihli, vyzuli z papúč a išli hlasovať. Keby to neveľké percento ľudí, ktorí povedali v referende nie, bolo zostalo doma, refendum by bolo neplatné. Je to paradox, ale nebol by som rád, aby sme posilňovali pretaktizované správanie jednej či druhej strany v budúcich referendách. Je priaznivé, keď je vysoká účasť a prejavia sa názorové skupiny.“
Najnižšia účasť bola v Žilinskom a Trenčianskom kraji, ale aj na východe. O čom to svedčí?
„Sú to okresy, kde má silné pozície HZDS a na východe KSS. Ide o Kysuce, Považie, sčasti o Oravu. Na severovýchodnom Slovensku sú to okresy, kde mala zase KSS silnú podporu. Navyše, na severovýchode Slovenska je menšia miera prozápadných postojov.“
Zvlášť v piatok prichádzali k urnám dôchodcovia a starší ľudia. Možno povedať, že práve oni rozhodli o jeho platnosti?
„Nie sú k tomu údaje a môžeme vychádzať len z čiastkových pozorovaní. Ak by to tak bolo, tak jedným z vysvetlení je, že vyššiu účasť majú ľudia v strednom a vyššom veku, ktorí sú dlhodobejšie politicky socializovaní. Paradoxne väčší záujem o integrácii mali mať mladí ľudia, pretože sa väčšmi rozhoduje o ich budúcnosti. Možno to bolo aj kampaňou. Je možné, že starším stačí povedať, že budú otvorené volebné miestnosti a naopak, mladí, ktorí sú už sformovaní posledným desaťročím, potrebujú aj silné mediálne podnety, aby sa mobilizovali. Nemyslím si však, že mladí zostali doma. Zdá sa, že skôr boli na uliciach, pri športe, v krčmách a podobne.“
Mnohí voliči prichádzali k urnám s presvedčením, že veď aj tak iná možnosť ako vstup do únie nie je a chceme pomôcť našim deťom avnukom. Nesvedčí to o pesimizme?
„Je to kombinácia pesimizmu a realizmu. Je prirodzené, že starší ľudia v našich končinách rozmýšľajú so snahou pomôcť deťom. Treba tiež povedať, že slovenská verejnosť je naplnená pesimistickými vyhliadkami a platí to dlhodobo.“
Mnohí zahraniční novinári boli prekvapení referendovou kampaňou. Podľa nich sa na Slovensku nič nedialo. Súhlasíte?
„Nie som špecialistom na kampane. Veril by som ľuďom, ktorí môžu porovnávať. Môžeme to aj otočiť. O to väčší je úspech, že potrebné kvórum sa podarilo dosiahnuť aj pri takej nevýraznej kampani.“
Medzi politickými stranami skutočný spor, či sa integrovať do únie, neexistoval. Je možné, že aj preto bola kampaň taká nevýrazná?
„Keby bol spor, bolo by to dramatickejšie a časť spoločnosti by to motivovalo na účasť. Rozhodujúcim však bola základná dohoda na integrácii a nepríjemnou stránkou bola prevládajúca nuda. Na rozdiel od volieb nebola téma integrácie personifikovaná. Hlavný prúd priťahujú tváre politikov, ale referendum nemalo konkrétnu tvár.“
Mala by vláda pokračovať v informovaní o únii?
„Mala by existovať predstava, ako informácie sprístupňovať. Nemalo by to skončiť referendom. Neviem, kde sa končí úloha vlády a kde sa začínajú nezávislé médiá. Sú témy, ktoré by mali ponúkať práve médiá.“
Medzi politikmi v parlamente ani nenájdete odporcu vstupu do únie. Dokonca aj tí, čo hovoria, že do únie vstupujeme nepripravení, ako Smer, boli v referende za vstup. Kedy sa masívnejšie objavia kritici únie?
„Atmosféra uvoľnenosti a strata predreferendového kŕča sa môže objaviť veľmi skoro. Politické strany sa budú profilovať na téme integrácie. Najmä opozičné strany by veľmi veľa stratili, keby nevyužili takúto profiláciu a zostali by len pritom, že by zachovávali doterajší konsenzus a zhruba by hovorili iba to, čo vládne strany.“
