Štokholm ako hlavné mesto predsedníckej krajiny Európskej únie (EÚ) bol v posledných dňoch miestom, kde sa rodila nová koncepcia azylovej politiky. Na neformálnej konferencii sa tu stretli ministri vnútra európskej pätnástky. Týždeň predtým generálny tajomník OSN Kofi Annan v Štokholme na medzinárodnom fóre proti netolerancii úniu ostro kritizoval za represívne opatrenia proti prisťahovalcom. Tentoraz po rokovaniach zaznelo varovanie vysokého komisára OSN pre utečencov Ruuda Lubbersa: „Žiadny múr nie je taký vysoký, aby ho ľudia nemohli preliezť,“ uviedol pre Reuters.
To, aký vysoký a pevný by mal tento euromúr byť, ale zatiaľ jasné nie je. Niektoré krajiny si ho predstavujú ako stavbu robustnejšiu (Veľká Británia), iné (Švédsko) vidia jeho základy subtílnejšie. Svoje povie aj Európska komisia, ktorá by tento rok mala predložiť návrhy na zjednotenie azylového a imigračného práva. Na summite EÚ v Bruseli koncom roka má patriť táto téma k najdôležitejším.
Zhoda panuje v jednom - štáty únie musia postupovať skutočne jednotne. Ich slabosť spočíva práve v tom, že niektorí žiadatelia o azyl notoricky zneužívajú diery v normách jednotlivých členských štátov.
Britský pohľad
S konkrétnym návrhom prišiel britský minister vnútra Jack Straw. Svoju agendu už predstavil tento týždeň doma - azylová politika bude v britských voľbách patriť k veľmi dôležitým témam. Hovorilo sa o nej aj vo francúzskom Cahors na stretnutí prezidenta Jacquesa Chiraca a britského premiéra Tonyho Blaira.
Veľká Británia sa snaží presadiť novú kategorizáciu štátov, ktorá by určovala aj prístup k žiadateľom o azyl. Podľa Strawovej predstavy by EÚ mala rozdeliť iné štáty do troch skupín: tie, ktorých občania právo na žiadosť o azyl majú a ich žiadosti budú preskúmané, úplne bezpečné, ktorých občania nebudú môcť žiadať o azyl v EÚ, a tretiu skupinu kdesi medzi týmito pólmi. Žiadatelia z „polovične bezpečných“ štátov by síce v EÚ o azyl požiadať mohli, ale len spoza hraníc únie (ak by sem napríklad patrilo Slovensko, tak by žiadatelia o azyl mohli podávať žiadosti z domu alebo napríklad z Čiech či Maďarska).
Čo s kandidátmi?
O konkrétnom pridelení kategórií jednotlivým štátom a o tom, čo to bude znamenať pre kandidátov na vstup do EÚ, sa zatiaľ hovorí málo. Britský návrh však pre ne hrozí výraznou predvstupovou komplikáciou. Švédska ministerka Maj-Inger Klingvallová sa vyslovila za to, aby do tejto koncepcie patrilo aj 12 kandidátov na vstup. Ale Bulharsko, Rumunsko, Slovensko, Česko a ďalšie štáty patria medzi „dodávateľov“ žiadateľov o azyl. Švédska veľkorysosť veľkú podporu medzi členmi únie nájsť nemusí.
Z Bruselu už prenikli hlasy, že návrh komisie EÚ sa britskému vo väčšine bodov podobá. Strawov plán pritom ide tak ďaleko, že by si musel vyžiadať aj revíziu ženevskej konvencie o utečencoch z roku 1951. V štádiu, keď EÚ stojí pred dokončením spoločného projektu azylovej politiky, je zarážajúce, keď Klingvallová povie, že „únia pracuje s neúplnými výskumami na túto tému“.
Jednotná sieť
Británia práve v oblasti azylovej a imigračnej politiky najvýraznejšie presadzuje spoluprácu členských štátov únie v boji proti ilegálnym prisťahovalcom aj azylantom. Britský premiér Tony Blair sa s talianskym partnerom Guilianom Amatom pred niekoľkými dňami zhodol v tom, že medzi členskými štátmi EÚ a Europolom by mali byť tesnejšie vzťahy a treba vytvoriť jednotnú sieť. „V Európe existuje 120 rôznych policajných úradov. Je rozumné nájsť lepší spôsob kooperácie,“ doplnil ho vo Švédsku Straw. V Londýne sa už v pondelok stretnú najvyššie postavení imigrační úradníci, aby sa dohodli na tom, ako rozbiť prevádzačské gangy.
MAREK CHORVATOVIČ
