Obyvateľom austrálskych miest sa rovnako ako Európanom pri myšlienke na klokana vybavia roztomilé zábery Skippyho, ktorý sa stal hrdinom populárneho detského televízneho seriálu. Pre austrálskych farmárov a vodičov v buši však klokan znamená prekliatie, votrelca, s ktorým sa v noci nečakane zrážajú v autách, ktorý ich pripravuje o cennú úrodu a spoločne s ovcami a dobytkom spása prirodzenú vegetáciu.
Austrálske národné múzeum, ktorého cieľom je predovšetkým ochrana národného dedičstva, dúfa, že sa obidve predstavy zmenia. Chce totiž podporiť populáciu tohto vačkovca jeho chovom a využitím ako obľúbenej pochúťky. Plán, ktorý má, pochopiteľne, svojich kritikov, vítajú s vidinou dolárových výnosov lovci klokanov a vývozcovia klokanieho mäsa, ktorí dlhý čas snívali o predaji klokaních hamburgerov, tzv. rooburgerov, prostredníctvom reťazca reštaurácií s rýchlym občerstvením po celom svete.
Riaditeľ múzea v Sydney Michael Archer dospel pri rozsiahom výskume k názoru, že Austrália stojí pred ekologickou krízou a že by práve účelový chov klokanov mohol pomôcť zachrániť jej prirodzenú faunu a flóru. Chov klokanov by pritom mal byť doplnený štúdiou dopadu komerčného využitia na klokaniu populáciu a jej prirodzené prostredie. Archer upozorňuje aj na dôležitú úlohu austrálskych domorodcov, ktorí tradične lovili klokany pre mäso. „Domorodé obyvateľstvo nepatrí do múzea,“ hovorí. „Treba znova oživiť domorodú stratégiu a filozofiu využívania pôdy,“ dodáva.
Väčšina klokanieho mäsa sa dnes predáva na európskom trhu. Vývoz do európskych krajín v minulom roku stúpol o 30 percent v dôsledku epidémie krívačky a slintačky.
V súčasnosti povoľuje austrálska vláda zabiť ročne 5,5 milióna klokanov, ktorých populácia dosahuje najmenej 35 miliónov. Ročne sa vyvezie okolo 5,8 milióna kilogramov klokanieho mäsa. Oviec sa oproti tomu chová 115 miliónov kusov a ročne sa vyvezie 300 miliónov kilogramov baraniny. Hovädzieho dobytka žije v Austrálii 27 miliónov kusov, na export ide 900 miliónov kilogramov mäsa ročne…
Podľa predpokladov vedcov by za desať až dvadsať rokov mohol chov klokanov v úrodných západných austrálskych regiónoch predbehnúť chov oviec a dobytka. Pri zabíjaní zvierat podľa Archera treba vychádzať zo skutočnosti, že sa v klokaňom stáde pári vždy len jeden samec, zatiaľ čo ďalší prídu na rad iba vtedy, keď je odstránený. Na mäso by tak mohli ísť klokany, ktoré sa nerozmnožujú.
Ekológovia sú plánmi na zabíjanie klokanov rozhorčení, a to aj napriek Archerovmu uisteniu, že všetko bude prebiehať na prísne vedeckom základe. (čtk, reuters)
