Začalo sa to 1. januára 2000, keď sa koruna svätého Štefana, zakladateľa maďarského štátu, presťahovala z múzea do parlamentu. Odvtedy vláda neprestáva zdôrazňovať národný význam „svätoštefanského dedičstva“ a rituálne stotožňuje so symbolikou koruny začiatok novej slávy a prosperity. Príležitosť jej na to poskytol 597-dňový miléniový rok, ktorý sa včera skončil najveľkolepejším ohňostrojom v maďarskej histórii. Nad Reťazovým mostom v Budapešti sa vznášala replika koruny z vybuchujúcich petárd.

Rekordne dlhé milénium

Zvyšok sveta už dávno zabudol na prelom tisícročí, ale Maďarsko až teraz urobilo bodku za najdlhšími miléniovými oslavami – ktoré zároveň symbolizujú vstup do druhého tisícročia štátnosti. Ministerstvo národného a kultúrneho dedičstva vyčlenilo na oslavy 63,3 miliardy forintov. Tieto peniaze išli na stovky projektov s nálepkou miléniové – vydávali sa knihy, financovali divadelné predstavenia, filmy a dokumentárne programy. Mestá a obce mohli požiadať o miléniovú zástavu a skoro všetkých 3200 kusov vyrobených za 130 miliónov forintov našlo majiteľa. Ďalších päť miliárd stáli odovzdávacie ceremónie – miestne veselice s národnou patinou. Z miléniového balíka kvaplo aj na užitočné veci – napríklad obnovu chátrajúcich pamiatok. Mestá a obce sa mohli rozrásť o miléniový park – stačilo do jeho stredu postaviť sochu svätého Štefana.

Oslavujme – máme na to

Z okolo 230 nových monumentov bola asi tretina venovaná práve kráľovi Štefanovi. Špeciálny kultúrny fenomén, nová svätoštefanská estetika teraz čaká na posúdenie kunsthistorikov. Nebudú však mať veľa práce. Všetky sochárske práce sú si veľmi podobné: busta s korunou, jazdecká socha, prípadne kráľ Štefan s rozprestreným plášťom. Najslávnejší je monument z bieleho kameňa, ktorý bol odhalený na slávnosti v Ostrihome v deň sviatku Panny Márie v stredu. Slávnostná omša, na ktorú loďou po Dunaji priviezli svätoštefanskú korunu z Budapešti, odštarovala záverečný finiš. Vláda k oslavám pripojila aj o niečo skorší cirkevný sviatok. Obrad v ostrihomskej bazilke bol cirkevný a štátny zároveň. Vláda svoje spojenectvo s katolíckou cirkvou spečatila aj odovzdaním budapešianskej Baziliky svätého Štefana katolíckej cirkvi.

K 20. augustu tradične patrí procesia s mumifikovanou rukou kráľa Štefana po Budapešti. Kúsok z nej, ktorý sa pred dvoma rokmi odštiepil, bol deň predtým za podobnej piety umiestnený v kaplnke v Balatonamládi. V nedeľu sa napokon Budapešť roztancovala na dosiaľ najväčšom pouličnom bále.

Hlas kritikov zaniká

Oslavy štátneho sviatku sú vždy tak trochu o tom, aké obdobie Maďarsko práve prežíva. Dlhé desaťročia sa zastieral náboženský význam sviatku (prijatím kresťanstva kráľ Štefan zaručil maďarskému národu prežitie v kresťanskej Európe). Zato národný zmysel si každá vláda vďačne prisvojila.

Tie tohtoročné oslavy mali byť o tom, že maďarskému národu sa otvára obdobie rozkvetu a štátna kasa nie je prázdna. To bol odkaz vlády strany Fidesz občanom niekoľko mesiacov pred voľbami.

Oslavy boli masové a okázalosti, ktoré sa mnohým naozaj páčia, prehlušili aj hlas kritikov.

Len pár ľudí sa zišlo v piatok pri pilieri mostu, na ktorom už chystali konštrukciu koruny na ohňostroj. Strana slobodných demokratov tu usporiadala alternatívne oslavy. Odsúdila „nedôstojnú disneylandovskú parádu a „nezdravé očarenie premiéra Viktora Orbána svätou korunou“.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ