FOTO SME - PAVOL MAJER
Vtip zo zbierky dekana Kišša: Profesori teológie bývajú veľmi roztržití. Raz čakali na stanici a boli takí zahĺbení do diskusie, že si nevšimli, že prišiel vlak. Až keď sa vlak rozbehol, uvedomili si, že zabudli nastúpiť a rozbehli sa za ním. Jednému z nich sa podarilo naskočiť. Druhý sa vzápätí začal strašne smiať. Vedľa stojaci pán sa ho pýta prečo. „Lebo kolega, čo naskočil, ma bol iba odprevadiť.“Doktor teológie, profesor Igor Kišš, dekan evanjelickej bohosloveckej fakulty je medzi študentmi známy ako vtipný človek. Svoje prednášky odľahčuje vtipmi, ktoré sám zbiera.
Ako profesor ste známym vtipkárom. Hovorili ste vtipy už v časoch, keď ste pôsobili ako farár?
„Čiastočne áno, ale až na fakulte som úplne pochopil, že v komunikácii s mladými ľuďmi treba hovoriť aj vtipy. Vtedy som si ich začal zapisovať. Vždy ide o teologické vtipy, ktoré majú pedagogický dosah. Kňaz plný humoru si ľahšie nájde cestu k mladým, dobrý humor odhaľuje aj nedostatky kresťanov, pomáha eticky sa orientovať a aj v ťažkej situácii. Vtipom sa dá dobre naznačiť, kde nás aj v cirkvi tlačí topánka, kde sú absurdity. Samozrejme, sú chvíle, keď kňaz musí zachovať vážnosť, nebolo by vhodné, keby sa z kázne stala šou.“
Vtipný kňaz si nájde cestu k mladým, ale čo starší veriaci, nepohorší ich to?
„So staršími je skutočne na Slovensku, ale aj v Európe, problém, ale ten sa postupne darí prekonávať. V Amerike je už dnes normálne, že kňaz vie zaujať aj vtipom. Zvykli si na to a kostoly sú plnšie ako v Európe.“
Znamená to, že cirkev upúšťa od vážnej tváre?
„Áno, je to nutné. Radosť, veselosť sa stala zaznávanou a kontroverznou, lebo existuje aj svetácka hriešna radosť. Členovia niektorých rádov utekali do jaskýň a tam žili bez radosti, dokonca mali zakázané sa usmievať. Nietzsche za to kresťanov kritizoval - hlásajú vykúpenie, ale ich tváre vykúpené nie sú, hovoril. Ak je farár radostný človek, stretnú sa s ním radi všetci ľudia.“
Ktorý z vtipov je najobľúbenejší?
„Takých je mnoho. Napríklad: Farár na kazateľnici hovorí svojim cirkevníkom. Milí cirkevníci, mám pre vás dve správy, jednu dobrú a jednu zlú. Dobrá je, že máme dosť peňazí na opravu kostola, zlá, že tie peniaze sú vo vašich vreckách.“
