Brusel 16. mája (TASR) - Veľká väčšina Konventu o budúcnosti EÚ súhlasí s myšlienkou, aby únia mala spoločného ministra zahraničných vecí. Vyplynulo to z diskusie počas druhého dňa plenárneho zasadnutia Konventu v Bruseli.

Mnohí z rečníkov sa tiež vyslovili za to, aby v oblasti zahraničnej politiky EÚ rozhodovala únia väčšinovým hlasovaním a bez práva národného veta.

Táto otázka však Konvent rozdeľuje, čo sa prejavilo aj v slovenskej delegácii. Zatiaľ čo Ján Figeľ je proti väčšinovému hlasovaniu v tejto oblasti, Irena Belohorská s ním súhlasí. "Je skutočne načase, aby Európa hovorila jedným hlasom. K tomu treba zahraničnú politiku, ktorú bude riadiť kvalifikovaná väčšina," povedala Belohorská.

Figeľ si však myslí, že zmena mechanizmu nepomôže. Nevyhnutná je jasná politická vôľa členských štátov hľadať spoločné riešenia, konzultovať, komunikovať, usilovať sa o jednotu.

"Na druhej strane to nemôže znamenať väčšinové rozhodnutia, ktoré by menšinám určovali ďalší postup..., ale zachovanie princípu jednomyseľnosti," zdôraznil Figeľ.

Väčšinové hlasovanie v zahraničnej politike odmietol tiež britský minister pre európske záležitosti Peter Hain, podporil ho napríklad bývalý taliansky premiér Lamberto Dini a vplyvný nemecký europoslanec Elmar Brok. "Jednomyseľnosť by väčšinou znamenala neschopnosť konať," varoval ďalší Nemec Jürgen Meyer.

Návrh európskej ústavy, o ktorom Konvent diskutuje, predpokladá vytvorenie postu spoločného ministra zahraničných vecí EÚ, ktorý by spojil funkcie dnešného komisára pre vonkajšie vzťahy a vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Bol by podpredsedom Európskej komisie, ale v prvom rade by bol zodpovedný vládam členských štátov v Rade ministrov. Delegáti Konventu sa v princípe zhodujú na myšlienke spoločného ministra, jeho presné postavenie si však podľa nich vyžaduje ďalšie upresnenia.

(spravodajca TASR Robert Sermek) pel