Prednedávnom rozvíril hladinu nemeckej burzovej scény neobvyklý úkaz. V jeden deň vydalo analytické oddelenie Deutsche Bank odporúčanie súkromným investorom, aby kupovali akcie Deutsche Telekom. O 24 hodín neskôr predalo investičné oddelenie tej istej banky na zákazku dvoch veľkoinvestorov obrovský balík akcií práve Deutsche Telekom. Keď sa to prevalilo na verejnosti, nastal doslova a do písmena výpredaj emisie najväčšieho nemeckého telekomunikačného operátora. V priebehu niekoľkých obchodovacích dní sa ich hodnota prepadla o pätinu, trhová kapitalizácia Deutsche Telekom (teda počet akcií vynásobený ich kurzom) klesla z približne 100 na okolo 80 miliárd mariek. „Normálni“ privátni investori, ktorí predtým uverili expertnej sile Deutsche Bank, sa chytali za hlavu – a nemálo z nich sa utvrdilo v presvedčení, že aktéri na parkete si síce sú rovní, ale niektorí predsa len o trochu rovnejší…

Uvážlivejší pozorovatelia diania na nemeckej burze dospeli k mierne inému záveru – šlo o amaterizmus a nešikovnosť príslušných manažérov Deutsche Bank. Najväčšia nemecká banka – podobne ako iné banky – postavila totiž pred časom medzi analytické a obchodno-investičné oddelenie (Investmentbanking) takzvaný „čínsky múr“, týmto krokom sa malo zabrániť účelovému ovplyvňovaniu hodnotenia účastín príslušných akciových spoločností analytikmi v predpolí lukratívnych zákazok klientov z oblasti big business. „Čínsky múr“ účinkoval pritom v Deutsche Bank viac ako perfektne: analytické oddelenie pozitívne ohodnotilo burzové vyhliadky Deutsche Telekom – nevediac, že za burzovou oponou chystá investičné oddelenie v mene dvoch veľkozákazníkov predaj kolosálneho balíka práve tohto koncernu. Navyše tento obchod, ktorý by mal prebiehať v zákulisí burzy a mimo trhového diania, sa dostal ihneď na verejnosť, čo tiež veru nevrhá priaznivé svetlo na schopnosti a diskrétnosť investičného oddelenia Deutsche Bank.

Obchodovanie s balíkmi veľkoinvestorov je „kráľovskou disciplínou“ investičného bankárstva. Ide o extrémne háklivé, ale mimoriadne výnosné bankárske služby. Impulz vychádza vždy od veľkoinvestora, ktorý chce predať svoj balík v tom či onom podniku. A to čo najrýchlejšie, čo najdiskrétnejšie a za čo najlepší kurz. Za týchto podmienok je ochotný predať ich za nižšiu než trhovú cenu. Banka kúpi tento balík od zákazníka a predá ho mimo trhového diania buď vcelku, alebo po častiach vybraným veľkoinvestorom – jej zisk vyplýva z kurzového rozdielu medzi nákupnou cenou od zákazníka a predajnou hodnotou kupcu či kupcov. V našom konkrétnom prípade šlo o 44 miliónov akcií Deutsche Telekom za približne 1 miliardu mariek; zisk takýchto transakcií sa pohybuje okolo 100 miliónov mariek.

Do týchto obchodov je zasvätených iba zopár špičkových odborníkov. Po určení nákupnej a predajnej ceny oslovia špecialisti vyvolených veľkoinvestorov. Musí byť zaručené, že tí si dlhodobo uložia tieto účastiny do svojho portfólia a nepredajú ich hneď so ziskom na burze. Celá operácia trvá spravidla 24 až 36 hodín. Toto všetko prebieha mimo „klasického“ burzového diania. Široká verejnosť sa o takýchto transakciách dozvie neskôr, keď už takéto obchody nemajú šancu ovplyvňovať objemovo omnoho menšie obchodovanie na parkete.

Deutsche Telekom si v dôsledku spomínaného škandálu našla v Deutsche Bank pomerne vhodného obetného mediálneho baránka na zakrytie vlastných podnikateľských chýb vedúcich k znižovaniu kurzu už pred aférou. Deutsche Bank príde s najväčšou pravdepodobnosťou o extrémne lukratívne zákazky v oblasti predaja veľkobalíkov. A v očiach širokej verejnosti o bankovo-obchodovacie renomé.

JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov