Touto vetou sa začína príbeh nemenovaného dôstojníka CIA, ktorého FBI obvinila v roku 1999 zo špionáže. Agenti FBI dva roky ovládali osud jeho utrápenej rodiny. Potom sa ukázalo, že je nevinný – skutočným špiónom bol Robert P. Hanssen, ktorý pre Rusov pracoval 15 rokov. Včera tento príbeh zverejnil denník The Washington Post.
Dôkazom boli mŕtve schránky
Obvinenia sa objavili v auguste 1999. CIA podozrivého dôstojníka suspendovala na 21 mesiacov, bol stále pod dohľadom, agenti sa mu hrabali v odpadkoch, skriniach i posteli, telefón bol odpočúvaný, dcéra nemohla promovať. Rodina žila v neistote, kedy zaklope na dvere ďalší agent, kedy sa meno jej otca objaví v televízii. Exmanželku, dvoch synov a dve sestry vypočúvali agenti FBI. Po dvoch rokoch sa ukázalo, že všetko bol veľký omyl. Dôstojník CIA mal jednoducho smolu: Hanssen bol jeho susedom vo Fairfax County, kde nechával mŕtve schránky s materiálmi pre Rusov. Nikto nevie, ako by sa veci vyvíjali, ak by sa nenašiel človek z KGB, ktorý Hanssena udal.
„Bola som hysterická,“ hovorí po dvoch rokoch dcéra, ktorú vypočúvali ako prvú. „Ale aj zahanbená.“ Agent jej ukazoval mapy s miestami mŕtvych schránok, rozprával o diamantoch a otcovom utajenom bohatstve. Ona všetko odmietala. Agent z ničoho nič zreval: „No tak!“ a búchal päsťou po stole. „My vieme, čo urobil.“
„Veríš mi?“ pýtal sa otec syna
V podobnej cele v Connectitute stáli nad dôstojníkovou sestrou dvaja agenti s hrozbou, že ak nebude spolupracovať, FBI pôjde vypočúvať do sanatória ich nevládnu 84-ročnú matku. Na druhý deň ráno už boli v Kentucky, v pracovni najmladšieho 32-ročného syna. „Veríte svojmu otcovi. Ale keď prídu a začnú hovoriť o dôkazoch, je ťažké nepoložiť si otázku: Nemôže to byť pravda? Vychovávali nás k láske k vlasti, aby sme milovali svoju krajinu a rešpektovali jej predstaviteľov. Stále mám rád svoju krajinu, ale rôzne veci už vidím inak – napríklad FBI a ľudí, ktorí majú moc. Hovoria, že pravda je taká, akú nám ju vravia oni,“ povedal v rozhovore pre Washington Post.
Najstarší syn bol práve služobne v Manhattane, keď mu zazvonil telefón: „Tu FBI.“ Kým trčal v zápche, agenti ho vypočúvali. Keď večer prišiel domov, stretol sa s otcom. „Chcem si len byť istý, či mi veríš.“ „O to sa nikdy nemusíš báť,“ odpovedal mu syn. O pár metrov ďalej spokojne žil ich sused Robert Hanssen, ktorý mal pred sebou ešte dva roky slobody.
Happy end – tentoraz
Osemnásteho februára 2001 sa najstarší syn podozrivého dôstojníka CIA zhováral so svojím priateľom. Ten mu vraví: „Sledoval si správy? FBI chytila špióna.“ Syn napätím ani nedýchal: „Ako sa volá?“ Priateľ si nevedel spomenúť. Zavolal otcovi na mobil. Keď to otec zdvihol, príbeh sa skončil happy endom.
Na záhadnej mape, ktorú agenti ukazovali zúfalým príbuzným, boli v skutočnosti len poznámky nadšeného bežca na dlhé trate o najlepších výkonoch a najvhodnejších trasách.
Príbeh nemenovaného dôstojníka CIA nie je prvým krutým omylom amerických vyšetrovateľov. „Existujú celé anály prípadov ľudí, ktorých kontrarozviedky západných štátov podozrievali neprávom. Je to fenomén – ľudí dávajú na zoznam podozrivých bez akýchkoľvek dôkazov,“ povedal pre Washington Post David Major, bývalý špión kontrarozviedky FBI.
Len minulý týždeň sa ukázalo, že vedec Wen Ho Li z laboratória v Los Alamos zrejme nebol vinný, hoci ho celé mesiace vypočúvali a v médiách sa hovorilo o tom, že dodával Číne informácie o jadrovom výskume.
(miš)
