V ten deň šokovaní Moskovčania sledovali, ako sa po centre Moskvy valia tanky. Osem vysokých štátnych predstaviteľov pod vedením viceprezidenta ZSSR Gennadija Janajeva založilo tzv. štátny výbor pre výnimočný stav (GKČP), ktorý oznámil, že preberá moc v krajine. Na druhý deň - 20. augusta mal Gorbačov podpísať so šéfmi republík novú zväzovú zmluvu, ktorá mala dať členom ZSSR omnoho širšie právomoci. Výbor chcel „zachrániť“ Sovietsky zväz - prevzal moc s tým, že Michail Gorbačov je chorý a neschopný riadiť krajinu.
Pučisti dekrétmi zakázali politickú činnosť v krajine, zavreli väčšinu novín a triumfálne oznámili zníženie cien. Perestrojku označili za „smrteľné nebezpečenstvo“ pre vlasť.
Prezident Gorbačov dovolenkoval s manželkou a deťmi na dači na Kryme. Pučisti ho tam zadržali v domácom väzení. O tom, čo sa deje, sa dozvedel z vysielania BBC, ktoré chytil na malom tranzistore. Aj prezident ruskej federatívnej republiky Boris Jeľcin bol na dači, ale blízko Moskvy. Okamžite sa vrátil do hlavného mesta a v budove parlamentu vytvoril centrum odporu. Keď sa objavili tanky, pred parlamentom sa zhromaždili protestujúci občania s trojfarebnými ruskými vlajkami. Vyrástli barikády. V dramatickom momente sa Jeľcin vydriapal na jeden z tankov, vyzval ľudí na odpor a celoštátny štrajk. „Máme do činenia s pravicovým, reakcionárskym a protiústavným pučom,“ vyhlásil.
