Mnoho Rusov je dnes príliš mladých na to, aby si pamätali, ako to bolo za komunizmu. V ich mysliach doznievajú idylické spomienky staršej generácie. „Keď som bol malý, stará mama mi dávala zo svojej penzie desať rubľov na týždeň. Teraz musím dávať peniaze ja jej, aby vôbec prežila,“ hovorí Maxim, 27-ročný biznismen z Moskvy. „Vzdelanie, zdravie, všetko bolo zadarmo. Dnes musíte platiť za všetko, ale ľudia nemajú peniaze.“

Mládež však pripúšťa, že zmeny jej dali možnosti a slobody, o ktorých mohli jej rodičia a starí rodičia len snívať. „Ľudia môžu spomínať s nostalgiou, pretože všetci žili rovnako zle, a dnes sa niektorí majú dobre,“ hovorí 22-ročná Lena z Jaroslavľa, absolventka vysokej školy. „Je strašné, keď Rusi zabúdajú, že za Sovietskeho zväzu boli ich starí rodičia ponižovaní a mnohí jednoducho zabití.“

Rozdiel medzi perestrojkovými časmi a tým, čo prišlo po pokuse o prevrat, mnohí príliš nevidia. „Po perestrojke v roku 1986 sme boli slobodnou krajinou!“ tvrdí Maximov kolega Viktor.

Pre nie najlepšiu ekonomickú situáciu hľadajú mnohí mladí Rusi šťastie na Západe. Študenti odchádzajú na zahraničné školy s jediným cieľom - získať pracovné víza. Devätnásťročný Andrej študuje lesnícky manažment v Petrohrade. Donútili ho k tomu rodičia, hoci viac ho lákala žurnalistika. „Nenávidím svoju školu, nechodím tam a všetky skúšky si od učiteľov kupujem. Viete si ma prestaviť ako drevorubača?“ Hovorí neposedný dlhovlasý milovník diskoték. „Moja špecializácia je však na zozname profesií, pre ktoré udeľuje Kanada víza. Žurnalistika nie.“

Všetci sa zhodnú v jednom - správanie ľudí sa po nástupe slobody a oslabení kontroly zmenilo k horšiemu. Jura, momentálne študujúci v San Franciscu, cíti ľútosť nad úpadkom spoločnosti. „Oslovovali sme sa súdruh. Ľudia sa navzájom rešpektovali, dokonca aj v Moskve. Nikto by vám nenadával bez toho, aby ste urobili niečo veľmi zlé. Dnes si ľudia myslia, že môžu robiť, čo chcú. Stali sa zlými, lakomými a hrubými!“

Ruská mládež je cynická a pragmatická, čo odráža náladu v krajine. „Sme slobodní. Môžeme cestovať bez toho, aby nás sledovala KGB. Môžeme sa zhovárať s cudzincami bez toho, aby sme boli zapísaní na čiernu listinu,“ hovorí Maxim, ktorý často pracovne cestuje do zahraničia. „Moskva je dnes cool! Je tu ako kdekoľvek inde na svete!“ (reuters)