Jazdec na koni máva maďarskou vlajkou počas plavby lode Budapešť, ktorou po Dunaji odvážajú svätoštefanskú korunu z Ostrihomu späť do Budapešti. Korunu, symbol Maďarska, na žiadosť maďarského prímasa kardinála Lászlóa Paskaia za prísnych bezpečnostných opatrení previezli z maďarskej metropoly do Ostrihomu, niekdajšieho kráľovského mesta a cirkevného strediska pri príležitosti celonárodných osláv Nanebovzatia Panny Márie a výročia smrti uhorského kráľa Štefana I. FOTO - TASR/AP

Ruský Ďaleký východ zaplavila vlna čínskych imigrantov. Časť z nich prišla do krajiny vybavená príslušným opatrením, iní rozšírili skupiny ilegálnych pracovníkov. Prítomnosť čínskych obchodníkov a „pendlerov“ sa miestnym obyvateľom príliš nepáči.

Policajti výpalníci,„nocľah“ v kontajneri

Sto kilometrov od Vladivostoku, v labyrinte čínskeho trhu pod šírym nebom v meste Ursk sú len nakupujúci Rusi. Prilákaní bezkonkurenčnými cenami prichádzajú zo všetkých kútov Ďalekého východu i Sibíri. Stánky sa prehýbajú pod ťarchou lacného tovaru „made in China“ - umelým mušelínom svetielkujúcich farieb, pseudo-Adidasom a falošným Reebokom. Puškinov jazyk zostáva pre väčšinu predavačov nedobytnou pevnosťou, vedia len niekoľko viet nutných na uzavretie obchodu. „Predávame veľa,“ vysvetľuje 32-ročný Li-haj Feng alias Saša. „Miestni policajti však požadujú výpalné 50 až 100 rubľov za predavača i trikrát v mesiaci. Sú síce menej chamtiví než čínski colníci, ale dávajú nám zabrať. A keď sa tu vynoria bandy ruských chuligánov, zatvárajú oči,“ sťažuje sa Li.

Rodák z pohraničnej čínskej provincie prišiel do Ruska oficiálne ako turista za svojím strýkom, ktorý tam pracuje už dva roky. V „špecializovanej“ cestovnej kancelárii si za 6-tisíc rubľov, teda približne dvesto dolárov, zakúpil „cestovný bon“, ktorý ho oprávňuje na mesačný pobyt v susednej krajine. Keď lehota vyprší, vráti sa na pár dní domov a všetko sa zopakuje.

Ďalších 3-tisíc rubľov ho stojí „ubytovanie“. S ďalšími dvomi Číňanmi spí v kovovom kontajneri, v ktorom sa normálne rozváža ovocie.

Čína je preľudnená,Rusko prázdne

Pre život v Rusku sa Li rozhodol, lebo doma nemohol nájsť prácu. Najhorší bolo pre neho údajne nedostatok miesta, príliš veľa ľudí koncentrovaných na malom priestore.

Ruský Ďaleký východ obýva približne osem miliónov duší, ale v susedných hraničných provinciách žije až 110 miliónov Číňanov. „Niekde je z jednej strany hranice asi jeden Rus na kilometer štvorcový, a na druhej strane žije na rovnakej ploche skoro 380-tisíc Číňanov,“ vysvetľuje Oleg Zotov, vedec z Inštitútu Ďalekého východu v Moskve. Odborníci z ruského prognostického ústavu sa zhodujú, že vzhľadom na úbytok ruskej populácie v oblasti je čínska imigrácia žiaducim javom.

„Je lepšie podporovať čínsku imigráciu, lebo vyrábať u nás s pomocou imigrantov je výhodnejšie, ako dovážať,“ hovoria. Prieskumy verejnej mienky však ukázali, že viac než polovica Rusov v regióne sa obáva postupnej expanzie čínskej imigrácie a nasledujúcej straty oblasti. Šestnásť percent respondentov si myslí, že ruský Ďaleký východ bude postúpený Číne dohodou, 12 percent sa obáva ozbrojenej invázie. Fakt, že ruský Ďaleký východ prežil postsovietsky úpadok predovšetkým vďaka masívnemu a lacnému dovozu od veľkého suseda, je pre mnoho ľudí dôkazom, že Peking si na túto oblasť už brúsi zuby.

(čtk/l‘express)