BRATISLAVA – Vláda včera schválila kontroverzný návrh zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorý dlhodobo kritizuje odborná verejnosť. Obchodníci s cennými papiermi a najvýznamnejšie správcovské spoločnosti varovali, že nová právna norma môže spôsobiť vážne problémy vo fungovaní domáceho finančného trhu.
Úradníci ministerstva financií to považujú za prirodzenú reakciu. „Ak sa zavádzajú silnejšie regulačné pravidlá, zákonite to vyvoláva odpor subjektov, ktorých sa dotknú. Práve nízka miera regulácie je však jedným z dôvodov, prečo sa slovenský kapitálový trh nerozvíja tak, ako by sa rozvíjať mal. Čím je vyššia regulácia, tým viac rastie ochrana klientov a bezpečnosť pôsobenia subjektov na kapitálovom trhu,“ citovala včera agentúra TASR generálneho riaditeľa sekcie finančného trhu na ministerstve financií Františka Palka.
Pokiaľ parlament schváli vládny návrh zákona, systém štátneho dohľadu nad kapitálovým trhom bude obdobný ako dohľad centrálnej banky nad bankovým sektorom.
Zodpovednosť za splnenie záväzkov obchodníkov s cennými papiermi má prejsť na tzv. garančný fond, ktorý má chrániť majetok ich klientov. Zo zákona sa tak majú stať chránenými peňažné prostriedky fyzických osôb, podnikateľov, nadácií a vybranej skupiny právnických osôb. Financovanie garančného fondu bude pre obchodníkov zo zákona povinné. „Za nedostupný klientský majetok bude mať klient právo na náhradu v slovenskej mene vo výške 90 percent týchto nedostupných investičných nástrojov a peňažných prostriedkov, najviac však vo výške, ktorá sa rovná prepočtu 20 000 eur na slovenské koruny. (…) Slovensko v rámci negociácií s Európskou úniou získala na plné uplatnenie tohto článku trojročné prechodné obdobie,“ zdôrazňuje rezort financií v dôvodovej správe. Výsledok negociácií znamená, že až do troch rokov po vstupe Slovenska do Európskej únie bude maximálna výška náhrady ohraničená 20-násobkom priemernej mesačnej mzdy.
Predkladatelia nového zákona o cenných papieroch majú aj ambíciu dostať pod kontrolu štátu doposiaľ neregulovanú činnosť tzv. nebankových subjektov. Každá spoločnosť, ktorá bude verejne oznamovať možnosť investovania alebo zhodnotenia peňazí, bude musieť štátnemu Úradu pre finančný trh predložiť prospekt, v ktorom musí byť preukázaná schopnosť splnenia prísľubu zhodnotenia finančných prostriedkov.
Hoci podľa odborníkov je jednou z charakteristických čŕt slovenského kapitálového trhu zneužívanie dôverných informácií, štát sa pojem „insider trading“ usiluje dostať do legislatívy až teraz uznávajúc, že „zákaz využívania dôverných informácií patrí k jednému z najdôležitejších princípov čestnosti obchodov“.
MICHAL NALEVANKO
