Podpredsedu Európskej komisie (EK) Neila Kinnocka, zodpovedného za administratívnu reformu, začali v poslednom čase obviňovať zo snahy zvyšovať vplyv jeho rodného anglického jazyka v Európskej únii (EÚ). Šéfovia diplomacie Francúzska a Nemecka zaslali predsedovi EK Romanovi Prodimu protestnú nótu, v ktorej Kinnocka obvinili, že chce z angličtiny urobiť dominantný jazyk v európskych inštitúciách. Kinnock chce však podľa BBC len ušetriť výdavky na prekladateľov a tlmočníkov. Francúzom a Nemcom, ktorí sa snažia udržať viacjazyčnosť únie, Prodi preto odkázal, že Kinnockovi ide iba o reformu vnútornej práce EK.

Francúzske médiá však Kinnockove návrhy považujú za snahu položiť 11 oficiálnych jazykov únie na úroveň dialektov. Britské médiá zase Francúzom odkázali, že angličtina už dávnejšie francúzštinu predbehla, a nemčinu, ktorá má v rámci EÚ tiež prednosť, zase v Bruseli nikto okrem Nemcov a Rakúšanov nepoužíva.

Faktom však zostáva, že väčšina pracovných dokumentov sa v Bruseli či Štrasburgu prekladá do troch jazykov: angličtiny, francúzštiny a nemčiny.

Tí, ktorí obhajujú angličtinu tvrdia, že po rozšírení únie na východ by sa súčasné prekladanie mohlo stať neefektívne. „Minieme ešte viac peňazí na prekladoch a tlmočení,“ povedal pre BBC jeden z britských poslancov v Európskom parlamente. Denník Le Monde ale namieta, že EK vydáva na tlmočenie a preklady iba jedno percento zo svojho ročného rozpočtu.

Ako vyriešiť babylon jazykov?

Rozšírenie únie na východ iste sústredí pozornosť na citlivú otázku používania jazykov v inštitúciách EÚ. Najideálnejšie by preto bolo, keby sa z praktických, no predovšetkým politických dôvodov v Bruseli upredňostňovali iba tri jazyky: angličtinu, francúzštinu a nemčinu.

So súčasnými 11 oficiálnymi jazykmi plus 12 „kandidátskymi“ jazykmi by sa totiž výdavky na prekladanie skutočne neúmerne zvýšili.

Už asi pred štyrmi rokmi dánsky poslanec v europarlamente navrhol, aby sa ako pracovný jazyk používala iba angličtina. Zrejme inšpirovaný efektívnosťou práce washingtonskej administratívy sa obhajoval zjednodušením procesu rozhodovania. Angličtina ale nemá v únii, a zrejme ani nikdy nebude mať, taký kurz ako v USA. Francúzština je starým diplomatickým jazykom a Paríž je spolu s Berlínom pilierom európskej integrácie.

Trojjazyčnosť má zmysel

Možno preto hovoriť aj o zmysle pre spravodlivosť, a nie iba o pragmatizme. Takmer na jednej polovici neformálnych stretnutí sa v rámci EÚ rozpráva po francúzsky a väčšina európskych inštitúcií sa nachádza vo francúzsky hovoriacich oblastiach Belgicka a Francúzska. Spomedzi 375 miliónov obyvateľov EÚ má francúzštinu ako rodný jazyk približne 63 miliónov ľudí, čo je číslo podobné používateľom angličtiny. Nemeckým argumentom je zase to, že v EÚ žije najviac nemecky hovoriacich občanov. Nemcov a Rakúšanov je dokopy 90 miliónov a Berlín je so 60 percentami v eurorozpočte najväčším prispievateľom do európskej kasy.

Vari všetky európske národy vrátane kandidátskych štátov najviac ovplyvnila angličtina, nemčina a francúzština. Práve trojjazyčnosťou sa preto rozhodovanie v EÚ môže stať efektívnejšie. A to aj preto, že väčšina obyvateľov EÚ považuje podľa februárových prieskumov Eurobarometra za prioritu znalosť cudzieho jazyka, medzi ktorými najviac Európania vypichli práve angličtinu, francúzštinu a nemčinu.

JURAJ TOMAGA