osť. Na vystúpení našej sedmičky na 8. majstrovstvách sveta v Edmontone pri všetkej nenáročnosti nenájdeme jediný pekný moment, aj keď niekto iste bude atlétom roku 2001. Podľa umiestnenia by prvenstvo malo opäť patriť Haborákovi. Obsadil šestnástu priečku. Sám guliar by to však musel považovať za výsmech. Absolútnu kritiku si za edmontonské vystúpenie nezaslúži iba kladivár Libor Charfreitag, ktorý za svojím tohtoročným maximom zaostal „len“ o 2,46 metra, skončil osemnásty.
Zo zlého ubohé
Od rozdelenia republiky sa konalo päť svetových šampionátov a dve olympiády. Slovenská atletika skončila na všetkých siedmich podujatiach zle. Dojem ale vždy naprávali jeden-dva dobré výsledky. Bol to dôvod na úkryt v potemkinovskej dedine, ktorú ešte umocnili dobré výsledky v mládežníckych kategóriách. Aby Edmonton bol na niečo dobrý, treba opustiť sebaklamy.
Po aténskych majstrovstvách sveta 1997 sme boli v siedmom nebi. Prekážkar na 110 metrov Igor Kováč dosiahol historický bronz. O dva roky v Seville zamaskoval našu biedu chodec na 20 km Igor Kollár šiestym miestom. Olympiádu v Atlante ako-tak zachránil štvorstovkár Štefan Balošák štrnástou priečkou a výborným slovenským rekordom 45,32 s. Mimochodom, jediným, ktorý náš atlét na vrcholnom podujatí dosiahol.
Pre Slovákov všeobecne na veľkom podujatí platí, že sa ani zďaleka nepriblížia k svojim osobným či sezónnym najlepším hodnotám. V Edmontone to dotiahli, až na Charfreitaga, do absurdna, dosiahli najhoršie výsledky roka. Zo zlého sa stalo úbohé.
Zázračné zistenie s podmienkou „keby“
Ak sa uchýlime k nie celkom neoprávnenému „keby“, dospejeme k priam zázračnému zisteniu. Keby každý z našej výpravy dosiahol výkon rovný tohtoročnému maximu, bilancia by bola úžasná: Danišová štvrtá, Mikuláš Konopka ôsmy, Haborák, Miloslav Konopka a Štefan Malík zhodne na deviatom mieste, Charfreitag desiaty a Spišiak dvanásty.
Z tradičných výhovoriek vypadla zmienka o splnenom limite na poslednú chvíľu, čím neostal čas na kvalitnú záverečnú prípravu lebo šestorka, irónia - až na Charfreitaga - ich splnila na prvú. Takže sme sa dozvedeli: naši boli psychicky slabí, sú primladí a na veľké úspechy majú ešte čas, Miloslav Konopka bol chorý, Štefan Malík a Spišiak nie celkom zdraví. Takmer polovičný lazaret treba brať ako tradičnú slovenskú, priam osudovú vyššiu moc, lenže o problémoch sme sa dozvedeli až po súťažiach.
Štefan Malík súťažil na štvrtom šampionáte, Haborák na treťom, Charfreitag na druhom. Skúsenosti z olympiády majú Malík, Haborák, Konopkovci, Charfreitag. Nováčikmi boli Danišová a Spišiak. Zmienka o nedostatku skúseností je smiešna, inú príčinu psychickej neodolnosti nepoznáme.
Alibizmus na entú
Slovenská atletika skutočne dosahuje v mládežníckych kategóriách úspechy. Ak však mal byť sezónnym vrcholom Mikuláša Konopku európsky šampionát do 23 rokov, kde skutočne získal zlato, jeho dvojča Miloslav v kladive bronz, ak mali byť pre Danišovú výsostnou prioritou ME juniorov, na ktorých získala striebro, napadne človeku hriešna myšlienka - prečo teda chodili aj na seniorský? Isteže, Konopokovci a Danišová majú ešte čas. Ale ak skúsený kladivárkin tréner Jozef Cencer hovoril v Edmontone vážne, že aj o rok budú pre jeho zverenkyňu najdôležitejšími juniorské MS a európsky šampionát doplnkom, ide o alibizmus na entú.
najlepší výkon 2001 MS 2001 výkon na finále OH 2000
Milan Haborák (guľa) 20,58 16. - 19,52 20,13 11. - 19,06, 20,00 v kval.
Mikuláš Konopka (guľa) 20,66 23. - 18,89 20,13 23. - 18,99
Libor Charfreitag (kladivo) 77,65 18. - 75,29 76,72 30. - 72,52
Miloslav Konopka (kladivo) 78,58 28. - 72,14 76,72 32. - 70,55
Martina Danišová (kladivo) 68,50 23. - 61,26 64,37 neštartovala
Štefan Malík (50 km chôdza) 3:51:58 23. - 4:04:50 20. - 3:56:44
Matej Spišiak (50 km chôdza) 3:54:24 preteky nedokončil neštartoval
U Haboráka, Konopkovcov, Charfreitaga, Danišovej, Spišiaka sú tohtoročné maximá totožné s osobnými rekordmi, Š. Malík ho má 3:48:52 z roku 1997.
