Guliar MILAN HABORÁK sa ihneď po neúpešnom edmontonskom vystúpení, kde skončil v kvalifikácii výkonom 19,52 metra, vrátil domov. Včera sme ho zastihli po plnom tréningu v Banskej Bystrici. O Edmontone hovoril s trpkým úsmevom, že tam vôbec nebol, lebo nesúťažil vo finále. Dvadsaťosemročný rodák z Prešova sa teraz pripravuje sa na septembrovú univerziádu v Pekingu. Najbližšie ho čaká míting v San Sebastiane. Cítil sa vo forme. Guliar poznamenal, že tri minúty pred naším telefonátom rozoberali s trénerom Jozefom Hanušovským zvláštnosti nepodareného dňa na majstrovstvách sveta. Kouč totiž zverencovi povedal, že opäť hádže s iskrou. Tá v Kanade chýbala.

Čo máme chápať pod pojmom - iskra?

„To, že som technicky nič nepokazil, iba výkony boli kratšie. Rozcvičil som sa, ako som mal, ale nesúťažil som v pohode, cítil som oťapený.“

Pri večernom finále ste chvíľu asistovali televíznym komentátorom. Podotkli ste, že človek sa stále učí. V čom vás poučil Edmonton?

„Aj to, že sa nikdy nemám cítiť vo finále, kým v ňom nie som. Priznávam sa, že celý čas som hovoril iba o ňom. Vrhal som posledný. Keď som zbadal, ako ďaleko padá náčinie súperom, dával som do pokusov veľa sily a ono padalo blízko. Chýbala mi ľahkosť a uvoľnenosť.“

Môže sa skrývať pod slovkom „oťapený“ aj nedostatočná aklimatizácia?

„Súťažil som siedmy deň, o ňom sa vraví, že je krízový. Pred olympiádou som bol v Sydney vyše dvoch týždňov. Môj tréner Jozef Hanušovský kedysi trénoval Železného, aj dnes mu občas poradí. Rozprával som sa s Honzom. On buď letí priamo na súťaž, alebo sa dostatočne dvoj-trojtýždňovo aklimatizuje. Neviem, kedy budem zase na veľkom podujatí súťažiť v zámorí, ale skúsil by som ten prvý prípad.“

Mali ste dostatočnú prípravu?

„Podľa našich kritérií určite áno. Nehovorím, že mám amatérske podmienky, ale úplne profesionálne nie sú. Rozhodne musím v budúcnosti viac spolupracovať s lekárom v oblasti biochémie a doplnkovej výživy.“

Z našich atlétov ste skončili najlepšie - šestnásty. Považujete to za akú-takú náplasť?

„Aj mi to viacerí pripomínali. Nie je to žiadna útecha. V Sydney som bol vo finále, na tohtoročných halových majstrovstvách sveta siedmy.“

Čo vám dáva zabudnúť na Edmonton?

„Napríklad dnešný vydarený tréning.“

Predpokladáte, že ešte v tejto sezóne zlepšíte svoj osobný výkon 20,58 m?

„Viac než pravdepodobne nie. V Pekingu sa bude súťažiť o umiestnenie. O rok ale musím dosiahnuť podstatne viac, ak chcem lepšie výsledky. Ak sa stanem dvadsaťjedenmetrovým guliarom, potom mám šance stále hádzať za dvadsať. Túto zákonitosť si z Mikim Konopkom opakujeme denne.“

Aký bol Edmonton v porovnaní s Aténami a Sevillou?

„Možno som zaujatý, lebo nemá rád Ameriku. Za poslednými MS Edmonton zaostal. Ľudí v Kanade atletika nezaujíma. Nevidel som jeden priamy televízny prenos. Samý bejzbal a americký futbal.“