záväzkov a do konca tohto roku si potrebuje požičať ešte približne dve miliardy korún.
Zámer zvyšovať emisiu eurobondov, ktorú štát vydal v marci minulého roku, ohlásila v prvej polovici júla ministerka financií Brigita Schmögnerová. Dôvodom na takýto krok mal byť tlak na zvyšovanie úrokových sadzieb pri predaji štátnych dlhopisov, ktorý podľa nej vyvíjali komerčné banky. Východiskom z tejto situácie sa tak mala stať pôžička zo zahraničia. „V posledných týždňoch nás investori niekoľkokrát oslovili, takže záujem o slovenské eurobondy je značný,“ vyhlásila vtedy Schmögnerová.
Hoci refinančné potreby štátu sa za posledný mesiac výrazne znížili, ministerka je v súvislosti s ďalšou pôžičkou zo zahraničia stále opatrná. „Celú túto otázku budeme musieť ešte prehodnotiť a zvážiť celkovú situáciu,“ povedala včera denníku SME.
Informáciu, že Slovensko už nebude tento rok zvyšovať objem desaťročných eurobondov, nie je pre banky prekvapujúca. Minulomesačné vyhlásenie rezortu financií bolo už vtedy považované len za verbálnu intervenciu v prospech zníženia výnosov pri predajoch štátnych dlhopisov. „Ministerstvo by si malo uvedomiť, že podobnými vyhláseniami ide samo proti sebe. Škodí si aj tým, že hoci každý štvrťrok vyhlasuje časový harmonogram vydávania štátnych cenných papierov, samo ho nedodržiava a zneisťuje investorov. Aj toto sa podpisuje pod ich úsilie nakúpiť cenné papiere s čo najväčším výnosom,“ tvrdí analytik jednej z komerčných bánk.
Zámer ministerstva vstúpiť na zahraničné finančné trhy súvisel so znižovaním rizikových prirážok na štátne eurobondy. Spready, teda rozdiel medzi výnosmi zo slovenských eurobondov a bonitnými nemeckými vládnymi dlhopismi, majú po niekoľkotýždňovom raste v závere minulého roku klesajúcu tendenciu. Najvýraznejší pokles zaznamenali eurobondy vydané v amerických dolároch a splatných v roku roku 2003. Kým v januári sa obchodovali s prirážkou takmer 3 percentuálne body, v lete tohto roku sa spread znížil na približne 1 percentuálny bod.
MICHAL NALEVANKO