árodnej politiky. Prinajmenšom svojimi vyhláseniami.
Kedysi za ňu hovorili skôr výbuchy a mŕtvi. Dnes to robia odštiepenecké radikálne organizácie, ako je Pravá IRA. Klasická IRA stále častejšie vydáva vyhlásenia, ktoré ovplyvňujú celý mierový proces. Naposledy to urobila včera.
Vyhlásenia IRA treba brať vážne. To, čo republikáni napíšu, väčšinou aj dodržia. Nič na tom nemení ani fakt, že len pred týždňom vyhlásili, že majú plán na „kompletné a overiteľné“ odzbrojenie, a včera svoj sľub stiahli. Uviedli však dôvody, prečo tak robia.
Keď sme sľúbili, že sa odzbrojíme, „bol to nebývalý pokrok“, píše sa vo vyhlásení. „Pre nás to bolo veľmi ťažké a spôsobilo nám to problémy, ale stále sme mali na mysli mierový proces.“
IRA viní probritských unionistov, ktorí jej plán „jednoducho odmietli“. Takýto prístup je pre ňu „celkom neprijateľný“. Unionisti vtedy vyhlásili, že čakajú činy. Len slová im už nestačia.
Britský denník The Daily Telegraph upozorňuje, že IRA len blufuje. V skutočnosti si vraj chce len vyboxovať čo najlepšiu pozíciu na nové kolo rokovaní.
Pre IRA je vzdanie sa zbraní veľmi citlivou otázkou. Je v tom symbolika. Bez zbraní takmer niet IRA.
Často sa to prejavuje aj na jej vyhláseniach. Nemá rada slovo odzbrojenie. Zaváňa porážkou a IRA sa vzdať nechce. Namiesto slova odzbrojenie preto minulý týždeň použila formuláciu: „Z írskej politiky zmiznú všetky zbrane.“ Tá hovorí o republikánskych zbraniach, ale aj tých, ktoré patria britskej armáde.
Taká je diplomacia IRA. Naučila sa používať slová. Aby však mali patričnú silu, potrebujú byť kryté arzenálom zbraní.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
