BRATISLAVA – Slobodný prístup k informáciám by nemal byť až taký slobodný. Myslí si to minister školstva Milan Ftáčnik. Vláde dnes mieni predložiť správu o uplatňovaní zákona o slobodnom prístupe k informáciám a navrhúť v ňom zmeny. Okrem technických detailov by mala novela zákona obsahovať aj významné obmedzujúce zásahy do jeho podstaty.

Koaličných partnerov minister zatiaľ neinformoval. Predseda SMK Béla Bugár povedal: „Neviem o tom návrhu a ani v piatok na predsedníctve nik neavizoval, že tu je vec, ku ktorej treba zaujať stanovisko.“

Ftáčnikova iniciatíva prekvapila dokonca aj straníckeho kolegu, poslanca za SDĽ Ladislava Orosza: „Nie som o tom informovaný, nevidel som dokument, o ktorom hovoríte, a tak sa k tomu nemôžem vyjadriť.“

Úradníci, ktorí návrh na novelu pripravili, úplne vynechali zástupcov občianskych združení, ktoré pôvodný zákon navrhli a cez skupinu poslancov pred rokom presadili.

Minister Ftáčnik navrhuje napríklad predĺžiť úradom lehotu na zaslanie odpovede občanovi z 10 dní na mesiac, pri tažko prístupných informáciách by sa lehota z 20 dní predĺžila na dva mesiace. Navrhuje tiež zrušiť možnosť sprístupniť informáciu mailom, faxom, telefonicky a ústne.

Okrem toho má novela zakázať zverejňovať platy funkcionárov.

Premiér Mikuláš Dzurinda a predseda SDKÚ pred časom povedal, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám sa stal hlavným pilierom boja proti korupcii. Zo správy a medzirezortného pripomienkového konania sa dá jasne vyčítať, že návrh ministerstva školstva podporili aj rezorty hospodárstva, spravodlivosti a kultúry, ktoré sú pod vedením predstaviteľov SDKÚ.

Ministerstvá protestujú proti tomu, že informácie žiadajú aj obchodníci, ktorí ich využívajú na komerčné účely. Právnik Vladimír Pirošík, ktorý stál pri zrode infozákona, upozorňuje: „V USA, kde informačný zákon funguje už 36 rokov, sú najčastejšími žiadateľmi o informácie biznismeni. Pokladá sa za pozitívne, že úrady aj poskytovaním informácií podporujú podnikanie.“

Naši úradníci sa okrem toho sťažujú, že informácie, ktoré museli poskytnúť, študenti používajú v diplomových či dizertačných prácach.

Platy treba utajiť

Za hlavného vykladača toho, čo sú osobné údaje (tie nemožno podľa infozákona zverejniť), úradníci navrhujú splnomocnenca na ochranu osobných údajov v informačných systémoch. V súčasnosti je to Pavol Husár, ktorý nemá právnické vzdelanie.

Husár napríklad tvrdí, že platy funkcionárov sú osobnými údajmi a nesmú byť zverejňované bez súhlasu dotknutej osoby, hoci rozhodnutie Európskeho súdu uznáva právo verejnosti poznať napríklad daňové priznania riaditeľa štátnej firmy Peguot (proti jeho vôli).

Ftáčnik v správe prednesie návrh, aby priamo infozákon obsahoval bod, podľa ktorého by informácia o platoch funkcionárov nebola verejne prístupná.

Rozhodnutia

Kým neexistoval informačný zákon, úradníci nemuseli občanov informovať o veciach, v ktorých ešte nepadlo rozhodnutie. Občania sa tiež nemohli oboznámiť s podkladmi, na základe ktorých úradníci rozhodovali. Ak sa schválilo čosi nekalé, občania to často zistili, až keď bolo neskoro.

Podpredseda SDĽ Milan Ftáčnik sa chce zasadiť za obnovu takéhoto stavu.

* predĺženie lehoty na odpoveď z 20 dní na 60,

* zákaz zverejnenia výšky platov najvyšších funkcionárov, ktorí sú platení z verejných zdrojov, podobne aj platov funkcionárov v štátnych podnikoch,

* zrušenie možnosti sprístupniť informáciu mailom, faxom, telefonicky a ústne,

* zrušenie možnosti, aby sa občania ešte pred rozhodnutím nejakého orgánu mohli oboznámiť s podkladmi, na základe ktorých sa bude rozhodovať.

PETER KUNDER