
Aktivisti Občianskej iniciatívy za dobrý zákon o prístupe k informáciam vítali 17. mája 2000 v Bratislave pred parlamentom poslancov prichádzajúcich na 31. schôdzu NR SR živým transparentom s nápisom „Čo nie je tajné, je verejné !“ a rozdávali im informačné tlačoviny s ich názormi na predkladaný zákon. FOTO – ARCHÍV TASR
BRATISLAVA – Slobodný prístup k informáciám by nemal byť až taký slobodný. Myslí si to minister školstva Milan Ftáčnik. Vláde dnes mieni predložiť správu o uplatňovaní zákona o slobodnom prístupe k informáciám a navrhúť v ňom zmeny. Okrem technických detailov by mala novela zákona obsahovať aj významné obmedzujúce zásahy do jeho podstaty.
Koaličných partnerov minister zatiaľ neinformoval. Predseda SMK Béla Bugár povedal: „Neviem o tom návrhu a ani v piatok na predsedníctve nik neavizoval, že tu je vec, ku ktorej treba zaujať stanovisko.“
Ftáčnikova iniciatíva prekvapila dokonca aj straníckeho kolegu, poslanca za SDĽ Ladislava Orosza: „Nie som o tom informovaný, nevidel som dokument, o ktorom hovoríte, a tak sa k tomu nemôžem vyjadriť.“
Úradníci, ktorí návrh na novelu pripravili, úplne vynechali zástupcov občianskych združení, ktoré pôvodný zákon navrhli a cez skupinu poslancov pred rokom presadili.
Minister Ftáčnik navrhuje napríklad predĺžiť úradom lehotu na zaslanie odpovede občanovi z 10 dní na mesiac, pri tažko prístupných informáciách by sa lehota z 20 dní predĺžila na dva mesiace. Navrhuje tiež zrušiť možnosť sprístupniť informáciu mailom, faxom, telefonicky a ústne.
Okrem toho má novela zakázať zverejňovať platy funkcionárov.
Premiér Mikuláš Dzurinda a predseda SDKÚ pred časom povedal, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám sa stal hlavným pilierom boja proti korupcii. Zo správy a medzirezortného pripomienkového konania sa dá jasne vyčítať, že návrh ministerstva školstva podporili aj rezorty hospodárstva, spravodlivosti a kultúry, ktoré sú pod vedením predstaviteľov SDKÚ.
Ministerstvá protestujú proti tomu, že informácie žiadajú aj obchodníci, ktorí ich využívajú na komerčné účely. Právnik Vladimír Pirošík, ktorý stál pri zrode infozákona, upozorňuje: „V USA, kde informačný zákon funguje už 36 rokov, sú najčastejšími žiadateľmi o informácie biznismeni. Pokladá sa za pozitívne, že úrady aj poskytovaním informácií podporujú podnikanie.“
Naši úradníci sa okrem toho sťažujú, že informácie, ktoré museli poskytnúť, študenti používajú v diplomových či dizertačných prácach.
Platy treba utajiť
Za hlavného vykladača toho, čo sú osobné údaje (tie nemožno podľa infozákona zverejniť), úradníci navrhujú splnomocnenca na ochranu osobných údajov v informačných systémoch. V súčasnosti je to Pavol Husár, ktorý nemá právnické vzdelanie.
Husár napríklad tvrdí, že platy funkcionárov sú osobnými údajmi a nesmú byť zverejňované bez súhlasu dotknutej osoby, hoci rozhodnutie Európskeho súdu uznáva právo verejnosti poznať napríklad daňové priznania riaditeľa štátnej firmy Peguot (proti jeho vôli).
Ftáčnik v správe prednesie návrh, aby priamo infozákon obsahoval bod, podľa ktorého by informácia o platoch funkcionárov nebola verejne prístupná.
Rozhodnutia
Kým neexistoval informačný zákon, úradníci nemuseli občanov informovať o veciach, v ktorých ešte nepadlo rozhodnutie. Občania sa tiež nemohli oboznámiť s podkladmi, na základe ktorých úradníci rozhodovali. Ak sa schválilo čosi nekalé, občania to často zistili, až keď bolo neskoro.
Podpredseda SDĽ Milan Ftáčnik sa chce zasadiť za obnovu takéhoto stavu.
Niektoré Ftáčnikove návrhy
* predĺženie lehoty na odpoveď z 20 dní na 60,
* zákaz zverejnenia výšky platov najvyšších funkcionárov, ktorí sú platení z verejných zdrojov, podobne aj platov funkcionárov v štátnych podnikoch,
* zrušenie možnosti sprístupniť informáciu mailom, faxom, telefonicky a ústne,
* zrušenie možnosti, aby sa občania ešte pred rozhodnutím nejakého orgánu mohli oboznámiť s podkladmi, na základe ktorých sa bude rozhodovať.
PETER KUNDER