Juraj Droba, v súčasnosti obchodný riaditeľ najväčšej slovenskej PR agentúry, verí v celoživotné vzdelávanie. Patrí k prvým slovenským štipendistom, ktorí už na začiatku deväťdesiatych rokov okúsili pôdu západných univerzít. Vlastní diplom z FTVŠ a FF Univezity Komenského v Bratislave a titul MBA z americkej University of Pittsburgh. Na belgickej univerzite v Gente, kde sa išiel zdokonaliť v jazyku na katedre anglistiky, zvládol aj štátnice z holandčiny.

O pár dní sa vracia do USA, aby na George Washington University dokončil postgraduálne štúdium v odbore Public Affairs.

Juraj Droba tvrdí, že akademické prostredie naňho veľmi pozitívne vplýva. Preto sa pred rokom po dohode s partnermi vo firme rozhodol vybrať si neplatené voľno a zaradiť sa opäť ako tridsaťročný medzi amerických študentov. „Cítil som potrebu prehĺbiť si vedomosti v odbore, v ktorom podnikám a ktorý sa na Slovensku nevyučuje.“

Belgickí študenti sú individualisti

„Až si raz založím rodinu, určite svoje deti pošlem čím skôr študovať do zahraničia. To je skúsenosť, ktorú v živote mnohonásobne zúročia,“ tvrdí Juraj Droba. On využil takúto šancu počas vysokoškolského štúdia angličtiny a telesnej výchovy krátko po roku 1989. „Bol som v druhom ročníku, keď som sa dozvedel o štipendijnom výmennom pobyte pre európskych študentov. Belgická univerzita v Gente mala silnú katedru anglistiky, čo mi vyhovovalo. Bol som prekvapený, ako málo povinných prednášok tu študenti mali. Väčšinu dňa trávili v knižniciach. Zato účasť na prednáškach bola pre mňa šokujúco vysoká,“ hovorí. Niektoré prednášky boli v holandčine, ktorá ho tak nadchla, že sa ju učil štyri hodiny denne a absolvoval v nej aj štátne jazykové skúšky. Prečo? Lebo v živote sa zíde každý jazyk. „V Belgicku ma najviac prekvapil individualistický štýl študentov. Kamarátstva boli ojedinelé, okrem prednášok sa veľmi nestretávali,“ spomína Juraj Droba.

Diplom od lietajúcich profesorov

Zahraničie mu učarovalo a vysokoškolské štúdium na Univerzite Komenského si predĺžil. Získal ďalšie štipendium na výmenný pobyt do USA a opäť prerušil štúdium. Už počas neho pracoval ako tlmočník pre súkromných klientov, rovnako, ako pre slovenských politikov - vrátane exprezidenta Kováča. Po skončení štúdia na UK reagoval na ponuku partnerov založiť agentúru Omnipublic.

„V roku 1997 som sa stal opäť študentom. Universita of Pittsburgh v spolupráci s Fakultou manažmentu UK ponúkala v Bratislave štúdium manažmentu, ktoré sa končilo titulom MBA. Išlo o unikátny program. Profesori z Pittsburghu prilietali do Bratislavy prednášať a viesť semináre každý druhý víkend. Program sa v ničom nelíšil od toho, ktorý ponúkala univerzita v Pittsburghu. Bol som jedným z najmladších, spolužiakmi boli hlavne riaditelia a top manažéri slovenských podnikov i zahraničných firiem, ktoré podnikali na Slovensku. Trvalo to tri roky a stálo za to,“ hovorí majiteľ diplomu Pittsburskej univerzity.

Dôležitá je samostatnosť

So štúdiom si však nedal pokoj ani potom. Pred rokom získal štipendium Fulbrightovej komisie. Leto síce strávil doma, ale v týchto chvíľach je už opäť vo Washingtone a pokračuje v štúdiu v odbore, v ktorom podniká, public relations / public affairs. „Na americkom vzdelávacom systéme sa mi najviac páči samostatnosť. Učitelia študentov vedú k tomu, že v živote budú zodpovední sami za seba. Cieľavedome ich učia, aby vedeli formulovať svoje myšlienky. Rétoriku majú už na strednej škole. Američania si jednoducho uvedomujú dôležitosť komunikácie. Vďaka nej neraz dokážu zamaskovať aj svoje nedostatky. Úprimne by som si však želal, aby naši vysokoškoláci mali také možnosti pracovať s internetom, ako majú americkí. Napríklad na našej univerzite je asi päť laboratórií, v ktorých je aj po sto počítačov a prístup na internet tu je 24 hodín denne. Aj komunikácia medzi učiteľom a študentom či vzájomná diskusia vysokoškolákov prebieha cez internet. Dúfam, že situácia na slovenských vysokých školách sa v tejto oblasti čoskoro zlepší, internet je neobmedzeným zdrojom informácií,“ hovorí Juraj Droba.

JARMILA HORÁKOVÁ