dlhodobej krízy - výrazné volebné víťazstvo. Jeho plány pritom takmer na smrť desia konzervatívnych vodcov jeho vlastnej Liberálnej demokratickej strany (LDP).
A Koizumi desí aj cudzincov. „Súčasná prosperita Japonska je založená na obeti tých, čo zomreli vo vojne,“ povedal krátko po svojom prekvapujúcom zvolení za vodcu LDP v apríli. To je nielenže historicky nepravdivé - takéto frázy si ostatná Ázia spája s pravicovými japonskými nacionalistami, ktorí na druhej svetovej vojne ľutujú jedinú vec - že ju prehrali.
Napriek pobúreniu v zahraničí Koizumi dodržal svoj sľub navštíviť Jasukuni, pamätník obetiam druhej svetovej vojny. Stal sa prvým japonským premiérom za posledných 15 rokov, ktorý navštívil túto šintoistickú svätyňu v strede Tokia.
Takže je to zároveň reformátor (čo je dobre) i nacionalista (čo je zle)… alebo možno ide len o búrku v pohári vody?
Godzilla s trvalou
Koizumi vtrhol na národnú politickú scénu na jar ako Godzilla s trvalou onduláciou, pričom podupal frakcie LDP, ktoré tradične volia vodcu strany, a vyvolal obdiv japonskej verejnosti. Jeho nefalšovaná úprimnosť bola na japonského politika rovnako novátorská ako jeho dokonale kadernícky upravené dlhé sivé vlasy a do mesiaca dosiahla jeho popularita 90 percent (v porovnaní s 10-percentnou obľubou jeho zdiskreditovaného predchodcu Joširu Moriho).
Koiuzmiho tvrdenie, že je radikálnou novou silou v japonskej politike, však musí istým spôsobom odrážať fakt, že štvrť storočia strávil ako verný vojačik LDP v zadných radoch parlamentu, rovnako ako predtým jeho otec aj starý otec. Jeho prísľub rozsiahlej ekonomickej reformy sa iba zriedka odváži zájsť do podrobností. Dokonca aj jeho nacionalizmus pôsobí trochu vypočítavo.
Prianie zmeniť systém sa zdá nefalšované; ale panuje všeobecná domnienka, že významní vodcovia frakcií LDP pustili Koizumiho k vodcovstvu po hlúpom a neschopnom Morim, ôsmom premiérovi LDP za osem rokov, lebo v tej chvíli bolo vodcovstvo otráveným kalichom - a tiež preto, že chceli reformátorom v LDP pripraviť pád.
Jemná hra na nacionalizmus
Možno preto Koizumi cíti potrebu hrať na nacionalistickú strunu. Extrémni pravičiari v Japonsku urobili z pamätníka Jasukuni symbol svojich ambícií, ale nejde tu o fašistickú obludnosť, ktorá by oslavovala národnú silu a pýchu. Je to len skromný pamätník miliónom Japoncov, ktorí umreli vo vojne, a ak Koizumi môže posilniť svoju pozíciu návštevou a potom sa vybrať zachraňovať druhú najväčšiu ekonomiku sveta, nikto mu to dlho nebude mať za zlé. Otázka znie: môže to spraviť?
Koizumi hovorí o reforme naraz na všetkých frontoch: že prinúti zmrzačené japonské banky odpísať obrovské bremeno nevýhodných pôžičiek (ktoré privedú niektoré banky a mnohé ďalšie podniky k bankrotu); že ukončí projekty kampaní za štátne peniaze; že sprivatizuje, že dereguluje ekonomiku.
No je otázne, či je jeho „prístup veľkého tresku“ múdry. „V Japonsku sa rozprúdila diskusia, či nás čaká tvrdé, alebo mäkké pristátie,“ povedal nedávno ekonóm Andrew Shipley z WestLB Panmure. „Posledné údaje naznačujú, že možno dopadneme na pristávaciu dráhu celkom bez podvozku.“
V tom prípade sa stará garda LDP opäť dostane k moci - aspoň na chvíľu - a Japonsko stiahne zvyšok Ázie, ak už nie celý svet, do veľmi hlbokej recesie. Veľa veru závisí od premiérovej (v podstate nepreverenej) schopnosti zmanažovať zmenu vo veľkom meradle.
PRE SME - GWYNNE DYER, Londýn
(Autor je historik a publicista)
