Úder zasiahol všetkých, okrem Jana Železného. Tridsaťpäťročný Čech sa pokojne prichystal na druhú sériu. Osemstogramový oštep doplachtil najďalej v histórii svetových šampionátov – 92,80 m.
Železný pridal týmto hodom k zlatému trojlístku spod piatich olympijských kruhov rovnako hodnotnú zbierku z majstrovstiev sveta. Ak k tomu prirátame päť svetových rekordov, dostaneme bilanciu skutočného atletického kráľa.
Slovenskí atletickí fanúšikovia majú k českému oštepárskemu fenoménovi zvlášť srdečný vzťah. Jan sa isto nenahnevá, ak ho považujeme tak trochu za svojho. Po tom, čo sa vyučil v škodovke za automechanika, narukoval do Banskej Bystrice. V tamojšej Dukle odštartoval skvostnú kariéru pod vedením Jozefa Hanušovského, dnešného trénera guliara Haboráka.
Jan dosiahol prvý svetový rekord v posledný májový deň roku 1987 v Nitre výkonom 87,66 m. Ten stále registrujeme ako slovenský rekord. Železný má manželku Martu od Považskej Bystrice, deti pokrstili federálne – trinásťročný syn sa volá Jan, jedenásťročná dcérka Katarína.
Svetový atlét roku 2000 neznáša, ak sa ho spýtate, kedy skončí športovú kariéru. „Neodpovedám, lebo neviem. Snažím sa byť realistom, do penzie súťažiť nemôžem. Všetko je otázkou srdca, adrenalínu, atmosféry a tá ma ešte ťahá do atletických sektorov. To napätie mám rád,“ hovorí oštepár, ktorý navonok pôsobí veľmi vyrovnane.
Oštep je dráždivá disciplína. Muž troch zlatých medailí z olympiád a svetových šampionátov ešte nebol majstrom Európy. To láka. Kontinentálny šampionát je o rok v Mníchove. Železného svetový rekord 98,48 m je len kúsok pod bájnou stometrovou hranicou. A to je miliónová výzva.
PETER FUKATSCH
