Na samom konci jedného z okresných miest na východe Slovenska, na kopci vo vilovej štvrti, rástol ďalší honosný dom. Svoj sen o bývaní si tam realizoval istý veterinár. Bola sobota, augustový večer a robotníci končili zmenu. Zmáhala ich únava, navyše im doktor doniesol fľašu koňaku.
„Len aby ste to neprehnali, chlapi!“ povedal im zverolekár. Videl totiž, ako muži zhromažďovali zvyšky piva, ktoré celý deň popíjali. Potom sa ešte vyzbierali na dve litrovky vodky a jeden z nich vybral liter rumu.
O dve hodiny boli už všetci piati riadne opití. Jeden sa zvalil na vrece s cementom a tvrdo zaspal. „Bola už noc, svietila nám tam holá žiarovka s objímkou na dlhej šnúre - zlodejka, tak sa hovorí v stavbárčine,“ spomínal si na udalosti toho večera jeden z pätice mužov. Vtedy však už nestál pri miešačke, ale pred trestným senátom. Prokurátor ho obžaloval z trestného činu vraždy, lebo zaútočil na ležiaceho kolegu zahroteným pilníkom s dĺžkou 26 a pol centimetra a veľkou silou mu zasadil sedem bodných rán.
Bolo nám veľmi zle
„Kým svietila zlodejka, bolo dobre,“ vypovedal obžalovaný. „Niekomu z nás však svetlo prekážalo. Kričal, že mu svieti priamo do oka, zobral kladivo a udrel do žiarovky. Bola tma. Zaspal som. Vtedy sa mi zadalo, že ma niekto oblápa. Bol som opitý, nevedel som, či sa mi to len nesníva. Neskôr som sa opäť prebudil a vtedy som už zreteľne cítil, ako mi niekto hladí rozkrok. Vyskočil som a skríkol. Schmatol som čosi železné, rozohnal som sa a začal som bodať. Asi do toho, kto bol najbližšie pri mne.“
K slovu sa ako svedkovia dostali zvyšní traja z pätice brigádnikov. „Spal som, bolo mi veľmi zle od pijatiky. Prehadzoval som sa z boka na bok, zrazu som začul, ako niekto zakričal, akoby mu išlo o život. Bolo to strašné! Neviem na to zabudnúť,“ povedal jeden z mužov. „Zobudil som sa až vtedy, keď už bolo po všetkom. Milan kričal, že Števo je asi mŕtvy. Keď prišla sanitka, bolo už neskoro,“ svedčil druhý. „Mám taký pocit, že ja som to bol, čo som rozbil tú žiarovku, lebo mi svietila do očí. Ale nie som si istý, lebo mi bolo od alkoholu veľmi zle.“
Vystupňovaná agresivita
Vyšetrovanie nepreukázalo, že by u niektorého z chlapov boli zistené homosexuálne sklony, hoci znalec z odboru psychológie uviedol, že pod vplyvom alkoholu sa mohli u niektorého z nich prejaviť. Obžalovaný mal v čase činu 2,89 promile alkoholu a jeho obeť asi tri promile. Jeho smrti by sa nebolo dalo zabrániť ani poskytnutím lekárskej pomoci. Podľa znalcov je obžalovaný citovo labilný človek s prvkami agresivity, ktorá bola vystupňovaná množstvom alkoholu.
Dodnes sám
Súd uznal 26-ročného Milana za vinného z trestného činu vraždy a s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti (nebol dovtedy trestaný a viedol riadny život) mu vymeral 11 a pol roka väzenia. Po odpykaní ôsmich rokov ho pre dobré správanie prepustili na slobodu. Stalo sa tak ešte pred novembrom 1989. Dnes je Milan nezamestnaný, neoženil sa, žije sám a vysedáva v krčmách.
PETER FURMANÍK
