investíciách (rádovo niekoľko desiatok rokov) rozhoduje hlavne cenová úroveň a produktivita práce. ING má neutrálne odporúčanie na krátkodobé investície do slovenskej koruny a odporúčanie na predaj štátnych dlhopisov s dlhším časom splatnosti. Otázka však ostáva, aké drahé je Slovensko pre investície s horizontom nad desať rokov. Ide napríklad o investície do slovenských podnikov a na zelenej lúke. Pri veľmi zjednodušujúcom predpoklade podobného vývoja inflácie a produktivity práce krajín V 4 sa dá problém zúžiť na otázku: Je cenová hladina na Slovensku nízka alebo vysoká v porovnaní s okolitými krajinami?

Ekonómovia v praxi merajú cenovú úroveň cenami v určitom spotrebiteľskom koši. Hádam najznámejším, ale aj najúsmevnejším indexom je tzv. Big Mac index, ktorý počíta The Economist. Týždenník porovnáva ceny rovnakých hamburgerov po celom svete a na základe toho aproximuje cenovú úroveň danej krajiny, a teda dlhodobé podhodnotenie alebo nadhodnotenie danej meny voči ostatným.

ING Bank použila obšírnejší, ale stále veľmi jednoduchý spotrebiteľský kôš s 23 rôznymi tovarmi pre transformujúce sa krajiny Európy. Po nedávnom prudšom oslabení poľského zlotého a silnom posilnení maďarského forintu z takéhoto veľmi zjednodušeného indexu vyplýva, že ak má Slovák v peňaženke 100 mariek, môže si kúpiť o 6 percent menej ako Čech, o 1 percento viac ako Poliak a až o 24 percent viac ako Maďar). Inými slovami, vzhľadom na cenovú hladinu a pri abstrahovaní ostatných vplyvov by pri vábení priamych zahraničných investícií mali byť najatraktívnejší (teda najlacnejší) Česi, zatiaľ čo Maďari sa javia ako najdrahší. Inými slovami, vo veľmi dlhodobom horizonte za podmienok podobnej produktivity a inflácie by mali byť vyhliadky českej koruny najlepšie, zatiaľ čo maďarského forintu najhoršie.

JÁN TÓTH

(Autor je hlavným ekonómom ING Bank)