ti sa v Izraeli vypracúvajú rozpočtové provizóriá na každý mesiac a podľa izraelských zákonov bude parlament automaticky rozpustený, ak rozpočet nebude prijatý do konca marca.

Nový izraelský premiér bude musieť aj naďalej vládnuť so starým Knesetom. Parlament, zvolený v roku 1999, v plnej miere odráža patové postavenie v izraelskej spoločnosti. Ani jeden z dvoch politických táborov nedisponuje jasnou väčšinou - 120 poslancov je roztrúsených do 18 frakcií.

Chce vládnuť spolu s ľavicou

Podľa prvých reakcií Šaronových poradcov je nový izraelský premiér naklonený myšlienke vytvorenia vlády národnej jednoty spolu so Stranou práce jeho prechodcu Ehuda Baraka. Už včera Šaron poveril vysokopostavených členov Likudu vyjednávaním s ľavicou. Takúto koalíciu podľa Barakových návrhov Šaron na jeseň vytrvalo odmietal - žiadal väčšie slovo v mierovom procese. Nie je však jasné, či sa podarí vytvoriť vládu národnej jednoty podľa Šaronových predstáv - v porážkou značne paralyzovanom ľavicovom tábore sa ozývajú hlasy, že Strana práce nebude „Šaronovým rukojemníkom“. V pomerne umiernenom víťaznom prejave Šaron Barakovu stranu do veľkej koalície pozval. Barak, ktorý po voľbách rezignoval na post straníckeho lídra a vzdal sa aj poslaneckého mandátu v Knesete, jeho ponuku odmietol. „Jednota nemôže byť náhradným riešením,“ povedal na vysvetlenie.

„Naším problémom je, že nevieme, či chceme bojovať so Šaronom zvnútra alebo zvonka,“ tvrdí odchádzajúci minister obrany Efraim Sneh. Bývalý premiér Šimon Peres uviedol, že členstvo Strany práce vo vláde „závisí od línie, akú si zvolí“.

Druhou alternatívou je vláda krajnej pravice. V tejto koalícii by boli zastúpené okrem Likudu a ďalších pravicových strán aj náboženské strany, ktoré už Šaronovi sľúbili podporu.

Gesto za jednotu

Rovnako ako všetci novozvolení premiéri, sa Šaron išiel po víťazstve vo voľbách modliť k Múru nárekov. Šaronova návšteva tohto posvätného miesta judaizmu však bola zároveň signálom o povahe jeho budúcej politiky. „Som tu v Jeruzaleme, hlavnom meste židovského národa po 3000 rokov, v zjednotenom, nedeliteľnom a večnom hlavnom meste Izraela, ktorého srdcom je Chrámová hora,“ povedal Šaron pri Múre nárekov.

„Veľa šťastia, Chrámová hora je naša,“ volali naňho Židia modliaci sa za bariérou, ktorú okolo Šarona vytvorila ochranka.

Podobné gesto vyslal už na konci septembra, keď navštívil posvätný moslimský okrsok na Chrámovej hore a naštartoval tak dosiaľ neutíchajúce nepokoje, v ktorých prišlo o život približne 400 ľudí.

(čtk, tasr, reuters, kl)