Nové tarify, ktoré Slovenské telekomunikácie (ST) zaviedli od 1. júla 2001, vyvolali u telefónnych konzumentov zmiešané pocity. Odozvy v médiách či pri náhodných stretnutiach sú skôr negatívne ako pozitívne. Všetci sme očakávali, že nový investor, ktorý prichádza na Slovensko do tejto veľmi prosperujúcej oblasti, prinesie nový prístup, nové služby, ale hlavne nové ceny, ktoré budú aspoň čiastočne chápať aj kúpyschopnosť slovenského občana. Predpokladali sme, že investor bude mať určité skúsenosti z východného bloku (Česka, Maďarska, Poľska), ktoré tu bezpochyby využije. Hlavne sme očakávali, že urobí poriadok a zlepší marketingový prístup a zákazník sa konečne stane, ako sa po taliansky hovorí: „numero uno“. Už vrabce na ulici čvirikali, že úsek marketingu je najslabším článkom v organizačnej štruktúre nielen ústredia, ale aj jednotlivých odštepných závodov. Mali dostatok času ešte pred privatizáciou, ale aj dostatok referencií (od svojich informátorov) o tom, kde tlačí ST topánka.
V strategickom plánovaní však nastali chyby už pri zostavovaní telekomunikačného projektu I., teda stratégie rozvoja pre roky 1991 až 1995. Nedostatočne tu bol zohľadnený narastajúci rozvoj dátových služieb (nebol sledovaný svetový vývoj dátových služieb), resp. ich spojenie s hlasovými službami v blízkej budúcnosti.
Určité korekcie potom nastali v telekomunikačnom projekte II. pre roky 1996 až 2000, ale smelo môžeme povedať, že neskoro. Internetové služby začali ST poskytovať ako jedny z posledných na slovenskom trhu, i keď na ne mali vytvorené tie najvhodnejšie podmienky. Medzitým sa tu etablovalo niekoľko desiatok (blížiacich sa k počtu 100) internetových providerov, ktorí, pochopiteľne, obsadili slovenský trh. Aj to ST ťažko znášali a nevedeli sa s tým džentlmensky vyrovnať. Nedokázali vymyslieť také služby a také ceny (slabý marketing), aby prilákali nových zákazníkov. Práve naopak, začali robiť kroky voči existujúcim internetovým providerom a doslova diskrimináciu na slovenskom telekomunikačnom trhu. Protimonopolný úrad (PMÚ) sa na tieto neduhy len bezmocne a bez adekvátnych krokov díval. O tom, že si ST naštrbili svoj imidž u verejnosti, sa ani netreba ďalej rozpisovať. Ani Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako ich zakladateľ nebolo schopné urobiť nápravu a tváril sa ako pštros, ktorý vsunie hlavu do piesku.
Ďalším problémom ST je prebujnená administratíva na všetkých článkoch riadenia. Úradníkov neúmerne narastá a obslužných pracovníkov a pracovníkov v zákazníckom servise je nedostatok. Príkladom je závod v Bratislave, ktorý mal asi 750 pracovníkov - z nepochopiteľných dôvodov ho rozdelili na päť menších stredísk, s neúmerným nárastom administratívy (chvalabohu, títo reformátori dnes už na ST nepracujú). Dnes sa robia ťažké kroky, ako tento stav riešiť, respektíve ho vrátiť späť. Toto všetko v sebe obnáša veľké náklady, ktoré sa potom jednoznačne (aspoň podľa ST) musia objaviť v jednotlivých zákazníckych cenách. ST si nezobrali ponaučenie od mobilných operátorov. Aj tí začali s podstatne vyššími cenami, ako majú dnes, ale na rozdiel od ST pochopili, že s týmito cenami by neprilákali ďalších zákazníkov aj v budúcnosti.
Preto sa, vážení občania, ani nečudujme, že tarify ST sú také, aké sú. Aký má napríklad význam pre bežného slovenského občana zníženie tarifu do USA, on tam aj tak nevolá, pretože v prvom rade si musí zachraňovať svoju existenciu vo svojom domácom rozpočte.
Nebude už dlho trvať a mobilní operátori (Globtel a EuroTel) predstihnú ST v počte zákazníkov (telefónnych účastníkov). ST ich ku koncu júna evidovali 1 687 932 a Globtel a EuroTel spolu 1 571 271. Podľa vyjadrenia prezidenta ST Ladislava Mikuša je rast počtu mobilných zákazníkov daný najmä výhodnými cenovými ponukami. A to zatiaľ, ako sa pán prezident koncom júla vyjadril, nie je stratégiou ST. A to hádam hovorí za všetko, to ďalej nepotrebuje žiaden komentár. Pán Mikuš ani nevedel presne vyčísliť pokles zákazníkov, čo je dosť smutné, pretože po zavedení nových taríf bola odozva zákazníkov takmer okamžitá. V skutočnosti sa však po júlových úpravách denne odhlasuje asi 2000 telefónnych účastníkov a to mal pán Mikuš vedieť a priznať, že ST v tomto smere prestrelili, a ľudia, ktorí s ST trochu cítia a poznajú domáce pomery, tieto dôsledky aj predpokladali. Len topmanažment ST akosi pozabudol, že aj na Slovensku platí, že 2 krát 2 je 4.
ĽUBOMÍR ŠIMKO
(Autor je bývalý riadiaci pracovník Slovenských telekomunikácií)
